Mŕtvica prichádza náhle. O prežití a následkoch rozhoduje každá sekunda

Mozog je hlavným riadiacim centrom ľudského tela. Ovláda reč, pohyby, myslenie a nepriamo zasahuje takmer do každého procesu v organizme. Na zvládnutie týchto úloh však potrebuje nepretržitý prísun okysličenej krvi. Ak ju nedostáva v dostatočnom množstve, môžu nastať vážne problémy. Jedným z najnebezpečnejších je riziko mozgovej príhody. Viete rozpoznať jej príznaky a čím sa líši od infarktu?

Čo je to mŕtvica a čo ju spôsobuje?

Mŕtvica (cievna mozgová príhoda či mozgový infarkt) je vážne ochorenie, pri ktorom sa náhle preruší prítok okysličenej krvi do mozgu. Tento život ohrozujúci stav si vyžaduje okamžitú pomoc, pretože každá sekunda rozhoduje o tom, aké následky zanechá na zdraví.

Tento stav môže vzniknúť z dvoch hlavných príčin:

• ischemická mŕtvica – spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá zablokuje prietok krvi. Predstavuje približne 85 % všetkých príhod.
• hemoragická mŕtvica – spôsobená krvácaním do mozgu, najčastejšie v dôsledku prasknutia cievy alebo aneuryzmy (vydutiny na tepne). ⁽¹⁾

Okrem týchto foriem rozlišujeme aj takzvanú mini mŕtvicu alebo prechodný ischemický atak (TIA, z anglického transient ischemic attack). Ide o stav, keď je prietok krvi do mozgu zablokovaný len dočasne a neskôr sa obnoví. Hoci bezprostredné nebezpečenstvo je nižšie, prechodný ischemický atak často varuje pred hroziacou mŕtvicou, ktorá môže nastať v priebehu hodín či dokonca minút. ⁽²⁾

Často sa tiež zamieňajú pojmy mŕtvica a infarkt, rozdiel je však zásadný.

• Mozgový infarkt je synonymom mŕtvice.
• Srdcový infarkt označuje zlyhanie prietoku krvi do srdca.

Hoci niektoré príznaky môžu byť podobné, ide o dve odlišné ochorenia s rôznymi mechanizmami a dôsledkami.

Prečítajte si: Skrytá hrozba v cievach. Čo by ste mali vedieť o trombóze?

Koľko minút vydrží mozog bez kyslíka?

Mozog je mimoriadne náročný na energiu a kyslík. Oba tieto zdroje získava prostredníctvom krvi. Hoci tvorí iba približne 2 % telesnej hmotnosti, na svoju činnosť spotrebuje až 20 % okysličenej krvi a energie vo forme glukózy.

Mozgové bunky si však nedokážu ukladať kyslík ani glukózu do zásoby. Stačí aj mierny výpadok a spustí sa reťazový proces, ktorý môže mať fatálne následky.

Pri mozgovej príhode záleží na tom, kde presne došlo k zablokovaniu prietoku krvi a ktorá časť mozgu bola zasiahnutá. Ak sú postihnuté oblasti riadiace životne dôležité funkcie, ako je dýchanie alebo srdcová činnosť, pacient môže zomrieť v priebehu niekoľkých minút. Ak prietok krvi nie je obnovený do 4–6 minút, mozgové bunky začínajú v zasiahnutej oblasti odumierať. ⁽³⁾

Rýchlosť tohto procesu je dôsledkom neschopnosti mozgových buniek čeliť nedostatku kyslíka. Bez kyslíka sa prerušuje tvorba energie v bunkách, čo spôsobuje ich postupné zlyhávanie. Tkanivá, ktoré nedostávajú dostatok kyslíka, začínajú hromadiť toxické látky, ako je kyselina mliečna, a dochádza k opuchu buniek.

Pri zasiahnutí inej časti mozgu nemusí dôjsť k úmrtiu pacienta ani neupadne do kómy, no môže mať trvalé následky, ako sú problémy s rečou, pohybom alebo kognitívnymi schopnosťami. Rozsah poškodenia závisí od miesta a rozsahu blokády a tiež od poskytnutia lekárskej pomoci. Rýchly lekársky zásah, ideálne do prvých 60 minút (tzv. zlatá hodina), môže významne znížiť rozsah poškodenia.

Ako dlho vydrží mozog bez kyslíka je individuálne a závisí to od viacerých faktorov, ako zdravotný stav, telesná kondícia či teplota prostredia, ktorá môže ovplyvniť odolnosť mozgu voči nedostatku kyslíka.

Najohrozenejšie sú oblasti s vysokou metabolickou aktivitou, napríklad kôra mozgu, ktorá riadi myslenie, reč a vedomie. Nedokrvenie tiež spúšťa zápalové procesy a ďalšie poškodenia, ktoré môžu zasiahnuť aj okolité tkanivá.

Príznaky mŕtvice

Prejavy mŕtvice sa líšia podľa toho, ktorá časť mozgu je postihnutá, pretože každá oblasť riadi iné telesné funkcie. Spoločným znakom všetkých príznakov je však ich náhly nástup, pretože zvyčajne sa objavia nečakane a bez zjavnej príčiny.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

• ochrnutie či znecitlivenie na jednej strane tela, často tváre či končatín,
• pokles ústneho kútika, pokles očného viečka,
• problémy s rozprávaním a artikuláciou,
• zmätenosť, problémy porozumieť otázkam, problémy s pamäťou,
• rozmazané alebo dvojité videnie v jednom či oboch očiach,
• problémy s rovnováhou a koordináciou,
• problém s pohybom, postavením sa, ťahanie do strany,
• silná bolesť hlavy, závrat, zvracanie,
• nadmerné potenie, často v súčinnosti s ostatnými príznakmi. ⁽⁴⁾

Ak máte u niekoho podozrenie na mŕtvicu, požiadajte ho o jednoduché úlohy: nech zdvihne jednu ruku, usmeje sa, zapíska, vyplazí jazyk alebo zopakuje po vás niekoľko slov. Ak došlo k prerušeniu prívodu krvi do mozgu, tieto úkony mu spôsobia viditeľné ťažkosti.

Pomôcť vám môže anglická skratka FAST:

• Face (tvár) – dokáže sa osoba bez problémov usmiať, alebo jej padá kútik úst?
• Arms (paže) – dokáže osoba predpažiť obe ruky, alebo jej jedna klesá?
• Speech (reč) – dokáže osoba odpovedať na otázky, alebo rozpráva „z cesty”?
• Time (čas) – ak sa vyskytnú príznaky mŕtvice, okamžite volajte linku 112.

Aké sú rizikové faktory mŕtvice?

Mŕtvica prichádza náhle, často bez akýchkoľvek varovných signálov. Hoci v zriedkavých prípadoch môže zasiahnuť aj úplne zdravého človeka, napríklad z dôvodu skrytej genetickej predispozícii, riziko je výrazne vyššie u ľudí s rizikovými faktormi. Tie možno rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

Neovplyvniteľné faktory

• Vek – po 55. roku života sa riziko zvyšuje, pretože cievy strácajú pružnosť.
• Pohlavie – muži sú o niečo náchylnejší na mŕtvicu než ženy.
• Genetika – ak sa mŕtvica vyskytla u rodinných príslušníkov, riziko môže byť vyššie. ⁽⁵⁾

Ovplyvniteľné faktory

Až 90 % cievnych mozgových príhod spôsobujú faktory, ktoré je možné ovplyvniť.

• Vysoký krvný tlak – najvýznamnejší rizikový faktor, ktorý dlhodobo poškodzuje cievne steny a zvyšuje riziko zrazenín alebo prasknutia.
• Vysoký cholesterol – zvýšené hladiny „zlého“ LDL cholesterolu prispievajú k usadzovaniu nánosov v cievach.
• Obezita – často súvisí s vysokým tlakom a nezdravou hladinou cholesterolu.
• Cukrovka – zlý manažment ochorenia a kolísanie hladiny cukru v krvi oslabuje cievy.
• Spánkové apnoe – znižuje okysličenie tkanív a preťažuje cievy.
• Fajčenie – poškodzuje cievne steny a zvyšuje riziko zrazenín.
• Alkohol – nadmerná konzumácia zvyšuje krvný tlak.
• Nedostatok pohybu – vedie k obezite a oslabuje zdravie srdca a ciev.
• Nezdravá strava – strava s vysokým obsahom soli zvyšuje tlak, zatiaľ čo saturované a trans-tuky podporujú tvorbu LDL cholesterolu.
• Stres – spôsobuje chronický zápal a zvyšuje krvný tlak. ⁽⁶⁾

Diagnostika a liečba mŕtvice

Pri podozrení na mozgovú príhodu lekár vykonáva základné klinické vyšetrenia. Hoci príznaky môžu ochorenie naznačovať, definitívnu diagnózu poskytne až CT mozgu, magnetická rezonancia alebo PET (pozitrónová emisná tomografia).

Pri týchto vyšetreniach sa do krvného obehu často vstrekuje kontrastná látka. Tá na snímkach farebne zvýrazní stav ciev a postihnutú časť mozgu.

Medzi doplnkové vyšetrenia patrí odber krvi, pri ktorom sa merajú hladiny cholesterolu, cukru a zrážanlivosť krvi. Bežne sa vykonáva aj ultrazvuk srdca (echokardiografia). Liečba závisí od typu mozgovej príhody.

• Pri ischemickej príhode je cieľom rozpustiť krvnú zrazeninu. Používajú sa lieky, tzv. trombolytiká, alebo chirurgický zákrok katétrom cez krčnú tepnu.
• Pri hemoragickej príhode sa podávajú lieky na zníženie krvného tlaku. Poškodená cieva môže byť katétrom upchatá alebo privretá, aby sa zabránilo ďalšiemu krvácaniu. ⁽⁷⁾

Rýchle vykonanie liečebného zákroku výrazne ovplyvňuje šance pacienta na zotavenie.

Prognóza a komplikácie po mŕtvici

Odumreté mozgové tkanivo sa nedokáže regenerovať, preto sú rozsiahle poškodenia mimoriadne nebezpečné. Komplikácie bývajú spravidla trvalé. Následky mŕtvice sú však individuálne a okrem rýchlosti lekárskeho zásahu závisia aj od toho, ktorá časť mozgu bola zasiahnutá.

Niektorí pacienti môžu zotaviť bez výrazných následkov a pri úprave životosprávy sa vrátiť k relatívne normálnemu životu. Iní však môžu pociťovať dôsledky mŕtvice po celý život.

Človek po mŕtvici môže trpieť:

• problémami s rečou,
• ťažkosťami s chôdzou a pohybom,
• slabosťou alebo ochabnutím končatín na jednej strane tela,
• problémami so zrakom, napríklad rozmazaným videním,
• duševnými a kognitívnymi ťažkosťami. ⁽⁸⁾

Rehabilitácia často zahŕňa spoluprácu odborníkov, ako logopéd, ktorý pomáha pri rečových problémoch, fyzioterapeut, ktorý sa zameriava na zlepšenie pohyblivosti, ergoterapeut, ktorý podporuje celkovú kvalitu života a nezávislosť.

Pri chronických ťažkostiach alebo riziku ich vzniku býva potrebné celoživotné užívanie liekov na reguláciu krvného tlaku, riedenie krvi či podporu funkcie cievnych stien. ⁽⁹⁾

Prevencia mŕtvice

Prevencia mŕtvice je najčastejšie spojená s úpravou životosprávy a odstránením škodlivých návykov. Základom je udržiavanie zdravej hmotnosti a pravidelný pohyb, ktoré pomáhajú regulovať krvný tlak a hladinu cholesterolu. K tomu patrí aj úprava jedálnička. Na tanieri by mala dominovať pestrá strava, čerstvé ovocie a zelenina. Naopak, treba obmedziť červené mäso, nadmerné množstvo soli, mastné potraviny a nezdravé tuky.

Dôležité je tiež strážiť si dostatočný príjem vitamínov a minerálov, ktoré podporujú zdravie ciev a srdca:

• vitamín D prispieva k správnej funkcii imunitného systému a pomáha regulovať krvný tlak,
• vitamín C je prospešný pre cievnu stenu, podporuje tvorbu kolagénu a má antioxidačné účinky,
• vitamín E chráni bunky pred oxidačným stresom a podporuje zdravie ciev,
• omega-3 mastné kyseliny pomáhajú znižovať hladinu „zlého” LDL cholesterolu a podporujú zdravie srdcovo-cievneho systému,
• draslík prispieva k regulácii krvného tlaku,
• horčík podporuje relaxáciu ciev, reguluje krvný tlak a znižuje riziko vzniku zrazenín,
• vláknina zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní cholesterolu a udržiavaní zdravého trávenia.

Nemenej dôležité je úplne sa zbaviť zlozvykov, ako sú fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, sladené nápoje, sladkosti a sedavý spôsob života. Nezabúdajte ani na psychohygienu, stres môže byť nebezpečným protivníkom.

Nezanedbávajte ani pravidelné preventívne prehliadky. Z času na čas nezaškodí zmerať si krvný tlak aj doma. Ak opakovane prekročí hodnoty 140/90 (hranica hypertenzie), je dôležité konzultovať zdravotný stav s lekárom. ⁽¹⁰⁾ Ak máte predpísané lieky, užívajte ich vždy podľa pokynov lekára.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Náhla cievna mozgová príhoda – včasná intervencia, akútna a ambulantná liečba
(2) Transient Ischemic Attack | TIA | Mini-stroke
(3) What You Need to Know About Brain Oxygen Deprivation
(4) Signs and Symptoms of Stroke
(5) Stroke Causes and Risk Factors
(6) Stroke Risk Factors, Genetics, and Prevention
(7) Mozgová mŕtvica
(8) 9 Major Areas of the Brain Affected by Stroke: How Location Impacts Recovery
(9) Život po cievnej mozgovej príhode
(10) Srdcové ochorenia | Vysoký krvný tlak