Stres je síce strašiak. Dá sa však skrotiť

Stres sa v súčasnosti skloňuje vo všetkých pádoch, plní novinové titulky a o jeho zvládaní vznikli desiatky, možno už stovky kníh. Hoci je známe, že chronickým stresom trpeli už ľudia vo viktoriánskom Anglicku, považuje sa za moderný fenomén. Čo presne sa za týmto pojmom skrýva? A aké reakcie spúšťa stres v našom tele?

Mechanizmus stresu: Okamžité versus oneskorené efekty

Jeho korene stresovej reakcie môžeme hľadať hlboko v ľudskej histórii. Pravekí ľudia žili, rovnako ako všetky ostatné cicavce, v “okamžite návratovom prostredí”, čo znamená, že ich rozhodnutia mali okamžitý dopad.

Keď napríklad uvideli predátora, zaplavila ich vlna úzkosti a vedeli, že musia utiecť. Alebo keď boli príliš hladní, stres ich donútil sústrediť sa na to, aby rýchlo našli niečo k jedlu. Keď zmizla hrozba, zmizol aj stres.

Moderní ľudia oproti tomu žijú v “oneskorene návratovom prostredí” a výsledky a efekty našich rozhodnutí sa môžu prejaviť až po dlhšej dobe. Napríklad odmenu za prácu dostaneme až na konci mesiaca, efekt štúdia, vďaka ktorému získame potrebnú kvalifikáciu, sa môže prejaviť až za niekoľko rokov a v prípade sporenia/nesporenia peňazí pocítime výsledky tohto rozhodnutia pokojne až za niekoľko dekád. Stres preto často nemá kam odchádzať a kumuluje sa.

GS Anxiolan s levanduľou, 60 tabliet

• Na 2 mesiace

Spánok a upokojenie -8%

10,48€ 9,65€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Magnesium + VITAMÍN B6, 100 tabliet

Imunita

9,50€ Na sklade

Pridať do košíka

Cemio B-Komplex Forte, 100 tabliet

• Novinka

Imunita

7,19€ Na sklade

Pridať do košíka

Teória stresu

Aj keď lekári si všímali stres u svojich pacientov už v druhej polovici 19. storočia, ako medicínsky termín ho definoval maďarsko-kanadský fyziológ a endokrinológ Hans Selye (mimochodom, lekársky titul získal na Univerzite Karlovej v Prahe).

V 30-tych rokoch 20. storočia prišiel s teóriou stresu. Podľa nej je stres nešpecifickou reakciou organizmu na záťažové podnety, čo znamená, že živočíchy odpovedajú na škodlivé vplyvy (napríklad poranenie alebo infekciu) vždy rovnakou fyziologickou reakciou – vylučovaním stresových hormónov do krvi. ⁽¹⁾ Neskôr ďalší vedci preukázali, že stres je nielen reakciou na fyziologické impulzy, ale aj na psychickú záťaž: napríklad sťahovanie, zmenu práce alebo stratu niekoho blízkeho.

Psychológovia ho popisujú ako okamžitú odpoveď na externý tlak. Primerané množstvo stresu je dobré. Ľudia, ktorí nebývajú vôbec v strese, si neopakujú pred skúškami alebo neplnia termíny v práci. Vo väčšine každodenných prípadov, keď pominie vonkajší tlak, pominie aj stres. Pokiaľ je to možné, najjednoduchšie je preto vysporiadať sa so stresom tým, že odstránime jeho príčinu. Ak dokončíme náročnú úlohu v práci, pohovoríme si o problémoch v partnerskom vzťahu alebo si dáme pauzu od človeka, ktorého nemôžeme vystáť, okamžitý stres pominie. Inak je to však s chronickým a dlhodobým stresom.

Dlhodobý stres je nezdravý

Zažil to snáď každý, kto niekedy bol na ťažkej skúške, pracovnom pohovore alebo mal hovoriť pred skupinou ľudí. Pravdepodobne sa vám potili ruky, búšilo srdce, mohli ste byť podráždení alebo mať žalúdok ako na vode. Extrémny alebo dlhodobý stres môže mať rad ďalších príznakov a dôsledkov, ktoré sú nebezpečné pre naše zdravie.

Ak sme chronicky v strese, horšie spíme, máme menej energie a môžeme byť náladoví. Stres zvyšuje krvný tlak, čo môže viesť dlhodobo ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Je tiež spájaný s prejedaním, fajčením a nadmerným pitím alkoholu, čo môže viesť k ďalším zdravotným problémom.

Napríklad japonskí muži, ktorí majú extrémne nadčasy v práci (50 hodín mesačne), mali väčšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky ako ich kolegovia, ktorí toľko nepracovali. Nebolo ale dokázané, či za tieto riziká mohol samotný stres alebo nedostatok pohybu, nezdravá výživa či ďalšie faktory.

Prečítajte si: Trištvrtiny Slovákov sú pravidelne v strese. Čo robí dlhodobý stres s telom?

Pomoc z prírody

Nevešajte ale hlavu, so stresom je možné bojovať.

Receptov je viacero: 

• Krátkodobo uľaví prechádzka, počúvanie hudby alebo dychové cvičenia či masáž.
• Dlhodobo napríklad vyvážená strava, dostatok odpočinku a spánku a vedomie, že sa nikdy nemôžete zavďačiť všetkým.

Na zvládanie stresu môže mať výrazný vplyv aj to, čo jeme. Omega-3 mastné kyseliny, nachádzajúce sa v potravinách ako ryby, ľanové semienka a vlašské orechy, prispievajú k znižovaniu zápalov v tele a podporujú zdravú funkciu mozgu, čo pomáha zmierniť stresové prejavy.

Probiotiká môžu mať tiež priaznivý vplyv na psychickú pohodu, keďže existuje silné prepojenie medzi črevami a mozgom. Tým, že sa staráme o správnu výživu a dostatok týchto látok vo svojom jedálničku, môžeme efektívnejšie čeliť každodenným stresovým situáciám.

Veľkým pomocníkom sú aj bylinky, ktoré vám pomôžu proti úzkosti alebo uvoľniť sa. Už naše babičky vedeli, že na nervy pomáha ľubovník bodkovaný, valeriána lekárska aj levanduľa.

Ľubovník tlmí strach a nervozitu a pôsobí proti pocitom nadmerného emočného napätia, valeriána má upokojujúce účinky a pomáha proti úzkosti. Upokojujúcimi účinkami pri zvládaní stresu je známa aj levanduľa lekárska. Znižuje pocit úzkosti a jej vôňa pôsobí na časti mozgu spojené s emóciami, čo prispieva k zlepšeniu nálady a pocitu pohody.

Tieto poklady z rastlinnej ríše obsahuje prípravok GS Anxiolan. Okrem toho v ňom nájdeme horčík a vitamín B6. Tieto látky prispievajú k zníženiu únavy a vyčerpania a priaznivo ovplyvňujú celý náš nervový systém.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Hans Selye (1907–1982): Founder of the stress theory