Stres: Strašiak, ktorého možno skrotiť

Stres. Slovo, ktoré sa v súčasnosti skloňuje vo všetkých pádoch, ktoré plní novinové titulky a o ktorého zvládaní boli napísané desiatky, možno už stovky kníh. Hoci je známe, že chronickým stresom trpeli už ľudia vo viktoriánskom Anglicku, považuje sa za moderný fenomén. Čo presne sa za týmto pojmom skrýva? A aké reakcie spúšťa stres v našom tele?

Začnime najskôr s definíciou stresu. Psychológovia ho popisujú ako okamžitú odpoveď na externý tlak. Primerané množstvo stresu je dobré: Ľudia, ktorí nebývajú vôbec v strese, si neopakujú pred skúškami alebo neplnia termíny v práci. Vo väčšine každodenných prípadov, keď pominie vonkajší tlak, pominie aj stres. Tým pádom je najjednoduchšie sa so stresom, pokiaľ je to možné, vysporiadať jednoducho: tým, že odstránime jeho príčinu. Takže ak dokončíme náročnú úlohu v práci, pohovoríme si o problémoch v partnerskom vzťahu alebo si dáme pauzu od človeka, ktorého nemôžeme vystáť, okamžitý stres pominie. Inak je to ale so stresom chronickým a dlhodobým.

Okamžité versus oneskorené efekty

Odkiaľ sa vôbec vzal mechanizmus stresu? Jeho korene môžeme hľadať hlboko v ľudskej histórii. Pravekí ľudia žili, rovnako ako všetky ostatné cicavce, v “okamžite návratovom prostredí”, čo znamená, že ich rozhodnutia mali okamžitý dopad. Keď napríklad uvideli predátora, zaplavila ich vlna úzkosti a vedeli, že musia utiecť. Alebo keď boli príliš hladní, stres ich donútil sústrediť sa na to, aby rýchlo našli niečo k jedlu. Keď zmizla hrozba, zmizol aj stres. Moderní ľudia oproti tomu žijú v “oneskorene návratovom prostredí”: Výsledky a efekty našich rozhodnutí sa môžu prejaviť až po dlhšej dobe. Napríklad odmenu za prácu dostaneme až na konci mesiaca, efekt štúdia, vďaka ktorému získame potrebnú kvalifikáciu, sa môže prejaviť až za niekoľko rokov a v prípade sporenia/nesporenia peňazí pocítime výsledky tohto rozhodnutia pokojne až za niekoľko dekád. Tým pádom stres nemá často kam odchádzať a kumuluje sa.

Teória stresu

Aj keď si stres u svojich pacientov všímali lekári už v druhej polovici 19. storočia, ako medicínsky termín ho definoval maďarsko-kanadský fyziológ a endokrinológ Hans Selye (ktorý mimochodom získal lekársky titul na Univerzite Karlovej v Prahe). V 30-tych rokoch prišiel s teóriou stresu. Podľa nej je stres nešpecifickou reakciou organizmu na záťažové podnety, čo znamená, že živočíchy odpovedajú na škodlivé vplyvy (napríklad poranenie alebo infekciu) vždy rovnakou fyziologickou reakciou – vylučovaním stresových hormónov do krvi. Neskôr ďalší vedci preukázali, že stres je nielen reakciou na fyziologické impulzy, ale aj na psychickú záťaž: napríklad sťahovanie, zmenu práce alebo stratu niekoho blízkeho.

Chronický stres je nezdravý

Zažil to snáď každý, kto niekedy bol na ťažkej skúške, pracovnom pohovore alebo mal hovoriť pred skupinou ľudí. Pravdepodobne sa vám potili ruky, búšilo srdce, mohli ste byť podráždení alebo mať žalúdok ako na vode. Extrémny alebo dlhodobý stres môže mať rad ďalších príznakov a dôsledkov, ktoré sú nebezpečné pre naše zdravie. Ak sme chronicky v strese, horšie spíme, máme menej energie a môžeme byť náladoví. Stres zvyšuje krvný tlak, čo môže viesť dlhodobo ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Je tiež spájaný s prejedaním, fajčením a nadmerným pitím alkoholu, čo môže viesť k ďalším zdravotným problémom. Napríklad japonskí muži, ktorí majú extrémne nadčasy v práci (50 hodín mesačne), mali väčšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky ako ich kolegovia, ktorí toľko nepracovali. Nebolo ale dokázané, či za tieto riziká mohol samotný stres alebo nedostatok pohybu, nezdravá výživa či ďalšie faktory.

Pomoc z prírody 

Nevešajte ale hlavu, so stresom je možné bojovať! Receptov je viacero. Krátkodobo uľaví prechádzka, počúvanie hudby alebo dychové cvičenia či masáž. Dlhodobo napríklad vyvážená strava, dostatok odpočinku a spánku a vedomie, že sa nikdy nemôžete zavďačiť všetkým. Veľkým pomocníkom sú aj bylinky, ktoré vám pomôžu proti úzkosti alebo uvoľniť sa. Už naše babičky vedeli, že na nervy najlepšie pomáha ľubovník bodkovaný a valeriána lekárska. Ľubovník tlmí strach a nervozitu a pôsobí proti pocitom nadmerného emočného napätia, valeriána má upokojujúce účinky a pomáha proti úzkosti. Oba tieto poklady z rastlinnej ríše obsahuje prípravok GS Anxiolan. Okrem toho v ňom nájdeme horčík a vitamín B6. Tieto látky prispievajú k zníženiu únavy a vyčerpania a priaznivo ovplyvňujú celý náš nervový systém.