Trištvrtiny Slovákov sú pravidelne v strese. Čo robí dlhodobý stres s telom?

Benjamin Franklin údajne povedal, že v živote sú iba dve istoty: dane a smrť. Pokojne by sme k nim však mohli dodať aj tretiu: stres. Podľa Medzinárodného prieskumu zdravia 2023 agentúry Behavio a lekárne Pilulka je stres pravidelne prítomný v životoch až 77 % Slovákov. Častejšie trápi ženy, slobodných a bezdetných ľudí. Iba približne každý desiaty Slovák však tieto ťažkosti rieši s odborníkom. ⁽¹⁾

Stresu sa pri každodenných povinnostiach zrejme nedá úplne vyhnúť. Kým ho však máme pod kontrolou, dokážeme viesť plnohodnotný a naplnený život. Problém nastáva, keď nám stres dlhodobo prerastá cez hlavu. Aké to má následky pre ľudské zdravie?

Ako vzniká stres?

Stres je prirodzenou reakciou tela na vonkajšie podnety. Ide o klasický príklad takzvanej reakcie útok alebo útek. Akonáhle sa dostaneme do nejakej záťažovej situácie, v mozgu dochádza k aktivácii hypotalamu. Ten môžeme označiť ako malé riadiace centrum emócií. Hypotalamus vyšle prostredníctvom centrálnej nervovej sústavy (CNS) signál nadobličkám, ktoré začnú tvoriť adrenalín a stresový hormón kortizol.

Zrýchli sa nám dych, rozbúcha srdce, môžeme sa začať potiť, prípadne cítime takzvané „motýliky” v bruchu. Celá táto kaskáda fyziologických reakcií prebehne tak rýchlo, že ju zaregistrujeme až s príznakmi. ⁽²⁾

Tento vrodený mechanizmus je dôležitý pre prežitie a v rôznej podobe sa naň spolieha každý živý organizmus.

Stresová reakcia má množstvo spúšťačov. Medzi najčastejšie príčiny patria problémy v medziľudských vzťahoch. Podľa slov Moniky Martinezovej, riaditeľky linky dôvery Nezábudka, ide najmä o nedorozumenia medzi rodičmi a deťmi, u partnerov o rozchody, rozvody, neveru a násilie, ale aj vzťahy na pracovisku. Stres môžu vyvolať aj navonok nevinné veci, akými sú dopravná zápcha či hlučný rozhovor pri vedľajšom stole v reštaurácii. ⁽¹⁾

Netreba však stres hádzať do jedného vreca. Zatiaľ čo krátkodobo môže byť prospešný (zvyšuje našu ostražitosť a lepšie nás pripravuje na riešenie vzniknutých situácií), problémom je dlhodobé vypätie.

Zaujímavosť: Medzinárodný prieskum zdravia ukázal, že o čosi viac stresových situácií zažívajú mladí ľudia od 18 do 34 rokov. V porovnaní so seniormi vo veku 60+ dokonca až dvoj- či trojnásobne viac. Iba 8 % rodičov s 3 a viac deťmi v prieskume označilo, že sa cítia byť v strese. Naopak, nepohodu cíti až 62 % bezdetných respondentov.

Aké sú dôsledky dlhodobého stresu na organizmus?

Akonáhle pominie bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré vyvolalo stresovú reakciu, hypotalamus „prikáže” CNS, aby organizmus upokojila. Klesá tvorba stresových hormónov, dych a tep sa vracajú do normálu. Ak sa tak nestane, stresová reakcia pokračuje (niekedy aj bez navonok zjavných príznakov), môže sa stať chronickou, ktorá si vyberá svoju daň.

1. Oslabená imunita

Akútny, krátkodobý stres je pre správnu funkciu imunity svojím spôsobom prospešný. Vzniká v reakcii na útok rôznych patogénov, predovšetkým baktérií a vírusov. Aktivuje bunky imunitného systému a vysiela ich do boja so škodcami. Dlhodobý stres je však pre obranyschopnosť záťaž a dokáže priamo znížiť počet bielych krviniek a vyvoláva chronický zápal, čo imunitu oslabuje. ⁽³⁾

Ľudia pod dlhodobým tlakom sú náchylnejší na rôzne infekcie, vrátane prechladnutia a chrípky. Čelia tiež vyššiemu riziku psoriázy, syndrómu dráždivého čreva, ale aj civilizačným ochoreniam, ako je cukrovka II. typu či obezita. ⁽⁴⁾

2. Problémy so srdcom

O strese a vysokom krvnom tlaku sa hovorí ako o „tichých zabijakoch“. Vzťah medzi nimi je až prekvapivo sofistikovaný. Dlhodobý stres totiž patrí medzi najvýraznejšie rizikové faktory hypertenzie, ktorá je spojená s ďalšími srdcovocievnymi ochoreniami, vrátane infarktu a mŕtvice. Pri snahe o odbúravanie stresu ľudia často siahajú po škodlivých návykoch, vrátane fajčenia, alkoholu, nezdravých jedlách, ktoré ešte zvyšujú riziko hypertenzie. ⁽⁵⁾

3. Psychické ťažkosti

Podráždenosť, problémy so sústredením a pamäťou, pocit preťaženia. To je len niekoľko príznakov dlhodobého stresu spojených s psychikou. Chronický stres znižuje schopnosť človeka vysporiadať sa aj s bežnými situáciami, ktoré predtým zvládal bez problémov. Následne pocity neschopnosti a viny vedú iba k zhoršeniu príznakovej špirály. Stres je zároveň jednou z hlavných príčin vyhorenia ⁽⁶⁾ a môže viesť až k vzniku vážnych duševných ťažkostí. ⁽⁷⁾

GS Anxiolan s levanduľou, 60 tabliet

• Na 2 mesiace
• Novinka

Spánok a upokojenie

10,99€ Na sklade

Pridať do košíka

Cemio B-Komplex Forte, 100 tabliet

• Novinka

Imunita

7,19€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Magnesium + VITAMÍN B6, 100 tabliet

Imunita

9,50€ Na sklade

Pridať do košíka

4. Problémy so spánkom

Stres nás prenasleduje aj do spálne a negatívne sa podpisuje na kvalite spánku. Jednak predlžuje čas, ktorý potrebujeme na zaspanie a tiež spánok rozbíja, keďže dlhodobo vystresovaní ľudia sa v noci častejšie prebúdzajú. ⁽⁸⁾

Takíto jedinci cítia nasledujúci deň únavu, vyčerpanie, podráždenosť a ich kognitívne funkcie sú výrazne oslabené.

Prepojenie spánku so stresom potvrdzuje aj prieskum, v ktorom Slováci so zlou spánkovou hygienou uvádzali väčšiu náchylnosť na pracovný stres. 15 % z tých, ktorí pociťujú stres v práci, spí 6 a menej hodín. ⁽¹⁾

5. Intímne ťažkosti

Vplyv stresu sa môže objaviť aj v oblastiach, kde by to možno človek nečakal. Jednou z nich je aj sexualita. Chronický stres môže u mužov potlačiť tvorbu testosterónu, čo môže mať za následok problémy s erekciou a stratu libida. Navyše zvyšuje aj riziko infekcie semenníkov a prostaty. ⁽⁹⁾

U žien zasa môže narušiť pravidelnosť menštruačného cyklu. Dlhodobý stres tiež dokáže zintenzívniť negatívne príznaky menopauzy.

6. Fyzické bolesti

Pri bežnej stresovej reakcii dochádza k podvedomému napnutiu svalových vlákien. Sval je vtedy pripravený na potenciálnu fyzickú záťaž, teda útok alebo útek. Akonáhle bezprostredné nebezpečenstvo pominie, dochádza k uvoľneniu. Ak je telo vystavené dlhodobému stresu, neprirodzene napnuté svalstvo môže spôsobiť bolesti hlavy, ramien, chrbtice a rôznych iných častí tela. ⁽⁹⁾

Vytvorte si vlastnú rutinu proti stresu

„Kým v minulosti ľudia čelili vo vyššej miere fyzickým podnetom, ako sú napríklad prírodné živly či boj s predátorom, nepriateľom, v súčasnosti skôr čelíme psychickým podnetom, myšlienkam a postojom,“ hovorí psychológ Mgr. Karol Kováč, PhD. ⁽¹⁰⁾

Dôležité je preto objaviť a nastaviť si mechanizmy, ktoré pomáhajú dostať dlhodobý stres pod kontrolu. Psychológ odporúča najmä dodržiavanie hraníc medzi pracovným a osobným životom, no dôležitá je aj životospráva.

Antistresové stratégie

• dostatok pohybu na čerstvom vzduchu
• pravidelná fyzická aktivita
• dostatok spánku
• zdravá a vyvážená strava
• dostatočný pitný režim
• vyhýbanie sa fajčeniu a pitiu alkoholu
• venovanie sa koníčkom a záľubám
• dychové cvičenia a meditácia ⁽¹¹⁾

Najdôležitejšie je nenechať stres vymknúť sa spod kontroly. Zrejme nie je v našich silách úplne sa mu vyhnúť, môžeme však robiť činnosti, ktoré prinášajú uvoľnenie a úľavu od tlaku. A práve to je cesta k naplnenému životu.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Psychické problémy a stres zažíva 77 % Slovákov – Medzinárodný prieskum zdravia 2023
(2) Understanding the stress response
(3) Yes, There Is Such a Thing as Stress Sickness
(4) Chronic Stress
(5) Chronic stress can cause heart trouble
(6) Burnout
(7) Stress and Depression
(8) How stress can affect your sleep
(9) The Effects of Stress on Your Body
(10) Psychológ Karol Kováč: Po práci na seba zabúdame
(11) Lifestyle strategies and stress management