Ako si zachovať zdravý zrak do vysokého veku?

Zrak sa nezhorší zo dňa na deň. Skôr si postupne začnete všímať drobnosti, večer potrebujete silnejšie svetlo, titulky v televízii sú menej ostré, oči sa rýchlejšie unavia pri práci na počítači. Sú to nenápadné signály, ktoré veľa ľudí berie ako prirodzenú súčasť starnutia a nerieši ich.

Práve tu sa však láme rozdiel medzi pasívnym prístupom a tým, čo dnes označujeme ako zraková prevencia. Očné zdravie totiž neovplyvňuje len vek, ale aj každodenné návyky, strava či to, ako veľmi oči počas dňa zaťažujeme. Veľkú časť týchto faktorov máme pod kontrolou.

Ako sa mení zrak s vekom

Zrak sa nemení skokovo. Najprv si všimneme, že pri čítaní potrebujeme viac svetla, potom nám trvá dlhšie preostriť z mobilu do diaľky alebo večer máme pocit, že oči už nevládzu tak ako kedysi. Za týmito zmenami je viacero procesov, ktoré v oku prebiehajú súčasne.

Jedným z nich je starnutie očnej šošovky. Postupne stráca pružnosť, horšie mení tvar a oku tak robí väčší problém rýchlo zaostriť na blízko aj do diaľky. Čítanie drobného textu, práca na mobile či presuny pohľadu medzi obrazovkou a okolím sú náročnejšie než v mladšom veku.

Mení sa aj kvalita slzného filmu, ktorý pokrýva povrch oka. Jednak zabezpečuje komfort, a tiež ostré videnie. Keď je ho menej alebo má horšie zloženie, obraz sa môže javiť rozmazanejší a oči reagujú pálením, rezaním či pocitom únavy. Aj preto sa suché oči častejšie objavujú s vekom, no zhoršuje ich aj dlhé pozeranie do obrazoviek.

Bežné množstvo modrého svetla z displejov podľa odborníkov nepoškodzuje sietnicu tak, ako sa istý čas predpokladalo. Pri mobile či počítači však dlhé minúty pozeráme na jednu vzdialenosť, menej žmurkáme a oči ostávajú v neustálom napätí.

S vekom sa mení aj to, ako oko pracuje so svetlom. Sietnica horšie zvláda kontrast, pomalšie sa prispôsobuje tme a citlivejšie reaguje na oslnenie. Náročnejšie je napríklad šoférovanie za šera alebo v noci, oči môže unaviť silnejšie ostré denné svetlo či rýchle zmeny osvetlenia. ⁽¹⁾

Hoci sú tieto zmeny prirodzené, ich tempo nie je u každého rovnaké. Veľa závisí aj od toho, ako veľmi oči zaťažujeme, ako sa o ne staráme a či prvé signály neprehliadame príliš dlho.

Najčastejšie ochorenia očí vo vyššom veku

Nie každé zhoršenie zraku znamená len únavu očí alebo čas na silnejšie okuliare. S pribúdajúcim vekom sa objavujú aj ochorenia, ktoré postupujú potichu a dlho o sebe nedajú výraznejšie vedieť. Veľa ľudí ich zachytí až vo fáze, keď už citeľne ovplyvňujú zrak.

Jedným z najčastejších je sivý zákal. Očná šošovka sa pri ňom postupne zakaluje, obraz stráca ostrosť, farby pôsobia tlmenejšie a oči sú citlivejšie na oslnenie. Mnohí to opisujú tak, akoby sa pozerali cez jemne zahmlené alebo špinavé sklo. Výraznejšie to býva najmä pri silnom svetle, za šera alebo pri šoférovaní v noci. ⁽²⁾

Závažnejším problémom je vekom podmienená degenerácia makuly. Zasahuje miesto na sietnici, od ktorého závisí ostré centrálne videnie. Rovné línie sa môžu javiť zvlnené, v strede obrazu sa môže objaviť rozmazané miesto alebo výpadok, zatiaľ čo okraje zorného poľa zostávajú ešte dlho relatívne zachované. Zhoršuje sa čítanie, rozpoznávanie tvárí alebo vnímanie detailov. ⁽³⁾

Glaukóm (zelený zákal) je zradný najmä tým, že dlhý čas sa nijako výrazne neprejavuje. Postupne však poškodzuje zrakový nerv a zužuje zorné pole. Keď sa zmeny prejavia, časť poškodenia už býva nezvratná. ⁽⁴⁾

Zraková prevencia a očné vyšetrenia

Pri očiach platí, že veľa problémov nebolí a dlho sa nijako výrazne nehlási. Zrak sa môže zhoršovať pomaly a bez jasného momentu, keď si povieme, že sa niečo pokazilo. Preto má zraková prevencia zmysel aj vtedy, keď máme pocit, že vidíme dobre.

Očné vyšetrenie nie je len o kontrole dioptrií. Lekár pri ňom vie zachytiť zmeny na sietnici, zvýšený vnútroočný tlak aj začínajúce ochorenia, ktoré sa navonok ešte nijako neprejavujú. Takto sa často odhaľuje glaukóm, vekom podmienená degenerácia makuly či iné zmeny, pri ktorých hrá čas veľkú rolu.

Oko vie upozorniť aj na problémy, ktoré sa netýkajú len zraku. Na sietnici sa môžu ukázať zmeny súvisiace s cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo poškodením ciev. ⁽⁵⁾

Vo vyššom veku sa odporúča absolvovať preventívne očne vyšetrenie aspoň raz za rok, pri existujúcich ťažkostiach aj častejšie.

Prečítajte si: Zdravé oči: Ako sa o ne správne starať?

Výživa pre zdravé oči

Na zraku sa podpisuje aj to, ako žijeme, koľko spíme, aj čo sa u nás pravidelne objavuje na tanieri.

Sietnica patrí k najvyťaženejším tkanivám v tele. Neustále pracuje so svetlom a premieňa ho na obraz, čo je energeticky náročný proces náročný. Vznikajú pri tom voľné radikály, nestabilné molekuly, ktoré môžu bunky postupne poškodzovať. Kým si s nimi organizmus vie poradiť, všetko funguje tak, ako má. Keď sa ich však začne hromadiť viac, než telo stíha neutralizovať, poškodenie sa postupne podpisuje aj na kvalite videnia. Svetlo to ešte zosilňuje, pretože sietnica je mu priamo vystavená.

Antioxidanty pomáhajú voľné radikály zneškodniť skôr, než poškodia bunky. Pre oči sú dôležité najmä luteín a zeaxantín, ktoré sa nachádzajú napríklad v listovej zelenine, kukurici či vajciach. Ukladajú sa aj v sietnici, pomáhajú tlmiť časť svetla a chránia bunky, od ktorých závisí ostré videnie. ⁽⁶⁾

Vitamín A je dôležitý pri videní za šera, vitamíny C a E chránia bunky pred poškodením a omega-3 mastné kyseliny podporujú slzný film, čo oceníme najmä vtedy, keď oči pália, režú alebo sú po celom dni unavené.

GS Extra Strong Multivitamín, 100 tabliet

100% (6×)

Imunita

14,99€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Omega 3 CITRUS, 100 + 50 kapsúl

100% (4×)

Srdce

13,99€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Vitamín C 1000 so šípkami, 100 + 20 tabliet

100% (15×)

• Na 4 mesiace

Vitamín C

10,99€ Na sklade

Pridať do košíka

Neznamená to, že si máme naservírovať špeciálne menu alebo jesť jednu potravinu, ktorá všetko vyrieši. Oči skôr ťažia z toho, keď sa v jedálničku pravidelne objavujú zelenina, ryby, vajcia, orechy či semienka.

Návyky pre zdravie očí

Starostlivosť o oči je aj o návykoch, ktoré robíme každý deň. Tie dokážu rozhodnúť, ako dlho si udržíme zdravý zrak bez výraznejších obmedzení. Najväčšiu záťaž predstavuje dlhé pozeranie do blízka bez prestávky. Oči ostávajú fixované na jednu vzdialenosť, menej žmurkáme a ich povrch sa rýchlejšie vysušuje.

Pomáha pravidlo 20-20-20, teda každých 20 minút sa na 20 sekúnd pozrieme na niečo vzdialené aspoň 20 stôp (približne 6 metrov). ⁽⁷⁾ Úľavu prinesie aj správne nastavený jas obrazovky, dosť svetla v miestnosti a obyčajné žmurkanie, ktoré obnovuje slzný film.

Veľa robí aj pobyt vonku. Prirodzené denné svetlo a striedanie pohľadu na rôzne vzdialenosti sú pre oči prirodzenejšie než niekoľkohodinová práca na krátku vzdialenosť. Aj obyčajná prechádzka tak môže byť pre očné zdravie užitočnejšia než ďalší doplnok, od ktorého čakáme zázraky.

Pozornosť sa oplatí venovať aj tomu, ako oči reagujú na konci dňa. Pálenie, rezanie, pocit sucha či únava netreba brať ako maličkosť. Často sú to prvé signály, že oči sú dlhodobo preťažené a pýtajú si zmenu režimu.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Common Age-Related Eye Problems
(2) Cataracts – Symptoms and causes
(3) Age-related macular degeneration (AMD)
(4) What Is Glaucoma? Symptoms, Causes & Treatment
(5) 20 Surprising Health Problems an Eye Exam Can Catch
(6) The Age-Related Eye Disease Study (AREDS): Design Implications AREDS Report No. 1
(7) Myopia and screen time: the Dutch method in addressing the epidemic with effective strategies