Keď telo útočí samo na seba. Autoimunitné ochorenie má každý desiaty človek na svete

Imunitný systém je neúnavný strážca tela pred útokmi baktérií a vírusov. Zapája celý arzenál obranných mechanizmov, aby ich zneškodnila skôr, než stihnú napáchať škody. No čo ak sa pomýli a obráti sa proti vlastným bunkám? Vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach – skupine diagnóz, ktorá je rovnako rozmanitá ako jej prejavy, závažnosť či možnosti liečby.

Aké to sú autoimunitné ochorenia?

Ľudský imunitný systém funguje ako antivírusový program – neustále sleduje vnútorné prostredie a pri odhalení škodcu okamžite spúšťa obranné mechanizmy. Patrí sem horúčka, zápal či aktivácia špecializovaných buniek, ktoré cielene ničia patogény.

Problém však nastáva, keď sa tento ochranný systém zmýli. Ak spustí reakciu na falošný poplach alebo zasiahne tam, kde žiadne nebezpečenstvo nehrozí, vzniká autoimunitné ochorenie. V takom prípade sa imunita obráti proti vlastnému telu – útočí na zdravé tkanivá, kĺby či orgány, akoby bojovala s neviditeľným nepriateľom.

„Imunitný systém človeka vlastne nedokáže v dôsledku poruchy rozlíšiť vlastné bunky od tých cudzích. Aj zdravé bunky nesprávne vyhodnocuje za škodlivé a produkuje proti nim protilátky,” opisuje MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička. ⁽¹⁾

V tom spočíva riziko týchto ochorení. Prehnanou a mylnou imunitnou reakciou môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu zdravia. Včasná diagnostika je preto kľúčová, hoci často náročná. Komplikuje ju najmä skutočnosť, že autoimunitné ochorenia sa symptómami môžu prekrývať s inými diagnózami, ale aj to, že niekedy sa prejavia až vo vyššom veku.

Ako vznikajú autoimunitné ochorenia?

Autoimunitné ochorenie má približne každý desiaty človek – a ženy sú postihnuté až dvakrát častejšie než muži. ⁽²⁾ Doteraz poznáme viac než 80 konkrétnych diagnóz, no ich počet neustále rastie. Niektoré odhady dokonca naznačujú, že reálne číslo sa blíži k stovke.

Za ich vznikom stojí spleť faktorov – genetická predispozícia, životný štýl a vplyvy prostredia. Často práve ich kombinácia spustí reťazovú reakciu, ktorá vychýli imunitný systém z rovnováhy.

Genetika

Autoimunitné ochorenia sa nededia priamo. Aj keď má rodič konkrétnu diagnózu, neznamená to, že ju zdedí aj dieťa – môže ju dostať, no rovnako môže zostať úplne zdravé. Kľúčovú úlohu zohrávajú gény a ich variácie. Ak sa v rodine vyskytujú, zvyšuje sa pravdepodobnosť ochorenia, no nemusí ísť o rovnakú diagnózu ako u rodiča.

Príkladom sú HLA gény, ktoré regulujú imunitný systém. Matka s celiakiou môže preniesť genetickú odchýlku na dieťa, no to nemusí skončiť s celiakiou – môže sa uňho rozvinúť aj cukrovka 1. typu či reumatoidná artritída, ktoré majú odlišné prejavy, no rovnaký autoimunitný pôvod.

Pravdepodobnosť prepuknutia ochorenia závisí od konkrétnej diagnózy. Pri psoriáze je riziko 15 %, ak ju má jeden rodič, no až 75 %, ak obaja. ⁽³⁾ Pri cukrovke 1. typu je šanca okolo 6 %, ak ju má otec, a 4 %, ak matka. Ak trpia obaja, riziko stúpa na 10 %. ⁽⁴⁾

Celiakia sa častejšie objavuje u súrodencov s touto diagnózou, čo naznačuje, že genetická predispozícia hrá silnú úlohu. ⁽⁵⁾

Tieto príklady ukazujú, že presnú pravdepodobnosť nemožno vypočítať – do hry vstupujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú, či a kedy sa ochorenie prejaví.

Životný štýl

Okrem genetiky zohráva kľúčovú úlohu aj životný štýl. Napríklad, strava s nadbytkom pridaného cukru môže dlhodobo spôsobovať chronický zápal a narušiť rovnováhu črevnej mikroflóry. Ak sa k tomu pridá genetická náchylnosť, môže to viesť až k rozvoju autoimunitného ochorenia, ako je cukrovka 1. typu či psoriáza, alebo zhoršiť ich priebeh.

Rizikovými faktormi sú aj fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, drogy, chronický stres, obezita a nedostatok spánku.

Tieto vplyvy často pôsobia v kombinácii s genetikou. Ak má človek v rodine autoimunitné ochorenie a zároveň trpí nadváhou či fajčí, jeho riziko sa ešte zvyšuje. No nezdravý životný štýl môže ochorenie spustiť aj bez rodinnej anamnézy. ⁽⁶⁾

Naopak, vhodné úpravy životného štýlu dokážu riziko znížiť, a to aj pri genetickej predispozícii. K pozitívnym faktorom patria pravidelný pohyb, vyvážená strava, dostatok slnečného svetla, kvalitný spánok a zdravá črevná mikroflóra.

Externé spúšťače

Za vznikom a prepuknutím autoimunitných ochorení často stoja aj environmentálne faktory a vonkajšie spúšťače. Niektoré vírusové či bakteriálne infekcie dokážu v imunitnom systéme vyvolať reakciu, pri ktorej napáda vlastné zdravé štruktúry. Rizikom sú tiež chronické infekcie. Tie dokážu prirodzenú obranyschopnosť doslova „preťažiť” a oslabiť jej schopnosť rozlišovať protivníkov od vlastných súčastí tela. ⁽⁷⁾

Škodlivý vplyv majú aj toxíny – cigaretový dym (vrátane pasívneho fajčenia), chemikálie, pesticídy, ťažké kovy či častice v znečistenom ovzduší.

Riziko však môžu predstavovať aj látky, ktoré na prvý pohľad pôsobia nevinne. Napríklad lepok môže u geneticky náchylného človeka prispieť k rozvoju celiakie. ⁽⁸⁾ Podobne niektoré potravinárske aditíva a farbivá môžu narušiť rovnováhu črevnej mikroflóry a podporiť zápalové procesy v tele. ⁽⁹⁾

Vzplanutie a remisia autoimunitných ochorení

Priebeh autoimunitných ochorení je často nevyspytateľný. Zväčša sú chronické, čo znamená, že si ich prítomnosť človek nesie dlhodobo, často až do konca života.

Niektoré spôsobujú len mierny diskomfort, iné môžu viesť k vážnym, až život ohrozujúcim komplikáciám. Ich prejavy sa môžu objavovať len pri určitých spúšťačoch alebo sa cyklicky vracať a ustupovať.

Ochorenie prechádza dvoma hlavnými fázami:

• Vzplanutie (relaps) sa vyznačuje výraznými príznakmi – imunitný systém je hyperaktívny a intenzívnejšie útočí na vlastné tkanivá. Nedá sa presne predpovedať jeho sila ani dĺžka, no ak sa včas nerieši, môže zanechať trvalé poškodenia.
• Remisia je obdobie, keď príznaky vymiznú alebo sa výrazne zmiernia. Môže trvať dni, mesiace či roky. Niekedy nastane spontánne, častejšie jej však napomáha vhodná liečba a úprava životného štýlu. ⁽¹⁰⁾

Tieto cykly nemajú pevné pravidlá. Nestriedajú sa v pravidelných intervaloch a nie vždy je možné rozpoznať, či ochorenie skutočne ustúpilo. Na úrovni buniek totiž môžu stále prebiehať nepozorované poškodenia. ⁽¹¹⁾ Aj preto je dôležitý priebežný monitoring vlastného zdravia a spolupráca s lekármi.

„Buďte k sebe vnímaví, klaďte dôraz na nové prejavy, nepodceňujte ich. Informujte svojho praktického lekára a dbajte na jeho rady. Nepodceňujte pravidelné návštevy u špecialistov. Zanedbanie liečby môže mať negatívny dopad na zdravie, a to pre nezvratné poškodenie organizmu,” hovorí MUDr. Záňová, PhD. ⁽¹⁾

Ako sa liečia autoimunitné ochorenia?

Väčšina autoimunitných ochorení nie je úplne vyliečiteľná v pravom slova zmysle. Vďaka pokrokom v medicíne je však pri niektorých diagnózach možné zvládať ich príznaky a viesť relatívne normálny život. Konkrétna liečba závisí od konkrétneho ochorenia, jeho symptómov, intenzity a rozsahu.

V prvom rade lekári zvyknú odporučiť zmeny životného štýlu. Tie sú účinné najmä vtedy, ak príznaky ochorenia ešte neprepukli v plnej sile. Niekedy aj odstránenie jedného zlozvyku či zlepšenie životosprávy dokážu samy o sebe priniesť remisiu, prípadne až úplne odznenie symptómov.

Pri pokročilejších štádiách, avšak stále ešte relatívne zvládnuteľných, nastupujú nesteroidné protizápalové lieky (tzv. NSAID). Tie pomáhajú zmierňovať zápal, ktorý je častým sprievodným javom autoimunitných ochorení.

K silnejším liekom patria kortikosteroidy. Rovnako zmierňujú zápal, ale robia tak rýchlejšie a používajú sa najmä na zvládnutie vzplanutí a bolestivých symptómov.

Špecifickú kategóriu tvoria imunosupresívne lieky. Potláčajú funkciu imunitného systému a tým minimalizujú jeho schopnosť napádať zdravé tkanivá. Z dlhodobého hľadiska je však takáto liečba riziková, keďže oslabuje prirodzenú obranyschopnosť voči vonkajším škodcom a organizmus vystavuje riziku nákazy. ⁽¹²⁾

Jednou z možností je aj takzvaná biologická liečba. Využívajú sa pri nej lieky vytvorené zo živých mikroorganizmov, ktoré v ľudskom tele pôsobia na bunkovej úrovni. Do tejto kategórie patria určité bielkoviny a protilátky. ⁽¹³⁾

Tento druh liečby je spravidla vytvorený na mieru konkrétnej diagnóze, napríklad reumatoidnej artritíde či psoriáze, a nepôsobí plošne ako NSAID, kortikosteroidy či úprava životného štýlu.

Najčastejšie autoimunitné ochorenia

Nasledujúcich 10 diagnóz sa odhadom podieľa na takmer polovici všetkých odhalených autoimunitných ochorení.

Addisonova choroba

Pri tejto diagnóze imunitný systém napáda nadobličky a oslabuje ich schopnosť produkovať kľúčové hormóny – kortizol a aldosterón. Kortizol je nevyhnutný na reguláciu stresovej odpovede, hladiny cukru v krvi a celkového metabolizmu. Aldosterón zase riadi rovnováhu sodíka a draslíka v tele, čím ovplyvňuje aj krvný tlak a hydratáciu organizmu.

Pacient s Addisonovou chorobou býva zmätený, apatický, unavený, trpí nechutenstvom a častými tráviacimi ťažkosťami, ako sú nevoľnosť či zvracanie. V dôsledku nedostatku aldosterónu dochádza k úbytku sodíka, ktorý telo vylučuje nadmerným močením. Jeho strata spôsobuje dehydratáciu a pokles krvného tlaku, čo môže viesť k závratom, mdlobám a v extrémnych prípadoch až k šoku.

Zároveň sa v organizme hromadí draslík, ktorého nadbytok (hyperkaliémia) narúša činnosť srdca, spôsobuje nepravidelný tep, svalovú slabosť a v závažných prípadoch môže viesť až k zástave srdca. Preto je nevyhnutná doživotná substitučná liečba kortikoidmi, ktorá nahrádza chýbajúce hormóny a pomáha pacientovi udržať stabilnú hladinu elektrolytov a krvného tlaku. ⁽¹⁴⁾

Celiakia

Autoimunitnú reakciu pri celiakii spúšťa konzumácia lepku – bielkoviny obsiahnutej v obilninách, ako sú pšenica, jačmeň a raž. Namiesto toho, aby ho telo normálne spracovalo, spustí obrannú reakciu, pri ktorej napáda bunky sliznice tenkého čreva.

Tento proces vedie k chronickému zápalu a postupnému poškodeniu črevných klkov – drobných výbežkov, ktoré sú zodpovedné za vstrebávanie živín. To môže viesť k podvýžive, chudokrvnosti, úbytku hmotnosti a oslabeniu kostí (osteoporóze).

Okrem tráviacich ťažkostí, ako sú bolesti žalúdka, plynatosť, hnačky alebo zápchy, môže celiakia spôsobovať aj celkové vyčerpanie, bolesti hlavy, kožné vyrážky či neurologické symptómy, napríklad mravčenie v končatinách. U detí môže spôsobiť spomalenie rastu a oneskorenie puberty.

Keďže celiakia nie je alergia, ale autoimunitné ochorenie, jej priebeh je nezvratný a nedá sa vyliečiť liekmi. Jedinou účinnou terapiou je prísna celoživotná bezlepková diéta.

Crohnova choroba

Ochorenie tráviaceho traktu, pri ktorom imunitný systém vyvoláva chronický zápal. Prejavuje sa nevoľnosťou, bolesťou žalúdka a kŕčmi, hnačkou, stratou hmotnosti a živín, únavou a horúčkou.

Keďže ochorenie prebieha v cykloch vzplanutí a remisií, pacienti často čelia nepredvídateľným zmenám v zdravotnom stave. Striedanie období zhoršenia a ústupu symptómov sťažuje diagnostiku aj liečbu. Preto je dôležité dlhodobé sledovanie pacienta, prispôsobenie liečby aktuálnemu stavu a starostlivá kontrola stravovania, aby sa minimalizovali zápalové reakcie a podporila regenerácia črevnej sliznice.

Súčasťou liečby je podávanie kortikosteroidov, ale dôležitá je aj úprava stravy, zameraná na náhradu stratených živín. V niektorých prípadoch je potrebné chirurgicky odstrániť napadnuté tkanivo.

Diabetes 1. typu

Imunitný systém pri tomto ochorení napáda pankreas, konkrétne beta-bunky, v ktorých sa tvorí inzulín. Telo pacienta tým pádom nedokáže regulovať krvný cukor, čím dochádza k hyperglykémii. Človek sa môže cítiť dlhodobo slabý, častejšie močí, často cíti smäd a hlad, no aj napriek tomu stráca hmotnosť, má rozmazané videnie. Základom zvládnutia diabetu 1. typu je celoživotná inzulínová terapia, úprava životného štýlu a najmä jedálnička. ⁽¹⁵⁾

Lupus

Pri lupuse môže byť terčom zápalu prakticky celé telo. Najčastejšie však postihuje kĺby, pokožku, obličky, mozog či srdce. V závislosti od miesta zápalu sa líšia aj prejavy – patria medzi ne bolestivý opuch kĺbov, chronická únava, kožné vyrážky (často v tvare motýľa na tvári), poruchy funkcie obličiek, dýchavičnosť, búšenie srdca či kognitívne ťažkosti, ako sú poruchy sústredenia a pamäti. ⁽¹⁶⁾

Lupus je nepredvídateľné ochorenie s fázami vzplanutí a remisií. Jeho priebeh môže byť od miernych príznakov až po život ohrozujúce komplikácie, napríklad zlyhanie obličiek či srdcové ochorenia. Preto je dôležité kontrolovať zápal a potláčať nadmernú imunitnú aktivitu. Na liečbu sa používajú nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) a imunosupresíva, pri ťažších formách biologická liečba. Kľúčovú úlohu hrá aj úprava životného štýlu – vyhýbanie sa slnečnému žiareniu, dostatok odpočinku a dôsledná starostlivosť o celkové zdravie.

Ťažká myasténia (Myasthenia gravis)

Pri tomto ochorení imunitný systém napáda acetylcholínové receptory zodpovedné za komunikáciu medzi nervami a svalstvom. Medzi symptómy patria únava, najmä pri pohybe a záťaži, padajúce viečko na jednej strane, rozmazané videnie, stuhnutosť svalstva, ťažkosti pri rozprávaní a mimike tváre.

Liečba zahŕňa potláčanie autoimunitnej reakcie pomocou kortikosteroidov, prípadne podávanie liekov na podporu funkcie postihnutých receptorov.

Psoriáza

Pri psoriáze zápal narúša normálny cyklus obnovy kože, čo vedie k nadmernému hromadeniu a odumieraniu kožných buniek. Na povrchu tela sa tvoria vystupujúce červené ložiská pokryté bielymi šupinami, ktoré môžu svrbieť, páliť alebo praskať. Hoci sa psoriáza často považuje za ochorenie kože, zápal môže zasiahnuť aj kĺby čo vedie k bolestiam, stuhnutosti a opuchom. Tento stav sa označuje ako psoriatická artritída.

Pri miernych formách sa aplikujú kortikosteroidné krémy a iné lokálne prípravky na potlačenie zápalu. Pri rozšírených prejavoch môže pomôcť fototerapia UV žiarením na spomalenie nadmerného delenia kožných buniek. V ťažších prípadoch sa nasadzujú silnejšie imunosupresíva alebo biologická liečba.

Reumatoidná artritída

Imunitný systém pri artritíde napáda mäkké kĺbové tkanivo synovium, pri agresívnejších a dlhodobých formách aj samotnú kosť. Medzi najčastejšie príznaky patria bolestivý opuch a začervenanie, obmedzená pohyblivosť, ale aj únava, horúčka či strata hmotnosti.

Pri liečbe reumatoidnej artritídy sa využíva celé spektrum prostriedkov – NSAID, kortikosteroidy či špeciálne anti-reumatické biologické lieky. V niektorých prípadoch je odporúčaná aj fyzioterapia na udržiavanie pohyblivosti.

Skleróza multiplex

Toto ochorenie postihuje centrálny nervový systém, konkrétne mozog a miechu. Imunitný systém pri ňom napáda myelínové púzdra, ktorých funkciou je chrániť nervové vlákna. Dochádza k poruche prenosu vzruchov, človek môže pociťovať tŕpnutie, slabosť, problémy so zrakom a rovnováhou, vyčerpanie, kognitívne ťažkosti.

Pri zvládaní sklerózy multiplex je cieľom potláčanie symptómov a skracovanie vzplanutí, no nie je možné dosiahnuť trvalú remisiu. Okrem špecifických liekov vyvinutých priamo proti tomuto ochoreniu sa používajú aj vysoké dávky kortikosteroidov. ⁽¹⁷⁾

Ulcerózna kolitída

Pri tomto chronickom zápalovom ochorení sliznice hrubého čreva sa po jeho obvode tvoria vredy, ktoré môžu krvácať a spôsobiť tráviace ťažkosti. Medzi najčastejšie prejavy patrí krvavá stolica, bolesť žalúdka, nevoľnosť, tráviace problémy, úbytok hmotnosti a neustála únava. U niektorých pacientov sa môžu objaviť aj horúčka, chudokrvnosť či dehydratácia, najmä ak dochádza k častým hnačkám.

Priebeh ochorenia je cyklický – striedajú sa obdobia vzplanutí a remisií. Počas akútnej fázy je dôležité tlmiť zápal a zvládať symptómy pomocou kortikosteroidov a imunosupresív, ktoré pomáhajú regulovať nadmernú reakciu imunitného systému.

Okrem liekov zohráva kľúčovú úlohu aj úprava stravy a vyhýbanie sa potravinám, ktoré vyvolávajú vzplanutia. Najčastejšie ide o mastné, korenené jedlá, mliečne výrobky, alkohol či vysokosacharidové potraviny. Dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín, pretože časté hnačky môžu viesť k dehydratácii.

Ak lieky nezaberajú a ochorenie výrazne znižuje kvalitu života pacienta, môže byť potrebné chirurgicky odstrániť časť alebo celé hrubé črevo. ⁽¹⁸⁾

Spojenci v boji s autoimunitnými ochoreniami

Dostatočný príjem vitamínov a minerálov môžu pacientom s autoimunitnými ochoreniami výrazne pomôcť zlepšiť kvalitu života. Podporujú správnu funkciu imunitného systému, zmierňujú zápal, chránia tkanivá pred poškodením a pomáhajú telu zvládať chronickú únavu či bolesť. Hoci ochorenie nevyliečia, môžu prispieť k zmierneniu príznakov a spomaliť progresiu.

• Vitamín D reguluje imunitnú odpoveď a pomáha potláčať nadmernú zápalovú reakciu.
• Vitamín C je silný antioxidant, ktorý chráni bunky pred oxidačným stresom a podporuje regeneráciu.
• Vitamín E pomáha znižovať zápal a chráni bunkové membrány, čo môže byť prospešné pri lupuse či reumatoidnej artritíde.
• Vitamíny skupiny B (B₆, B₉, B₁₂) podporujú nervový systém, tvorbu červených krviniek a regulujú imunitnú odpoveď.
• Zinok pomáha pri hojení, podporuje funkciu imunitného systému a môže zmierniť príznaky psoriázy či zápalových ochorení čriev.
• Selén je silný antioxidant, ktorý podporuje štítnu žľazu a pomáha znižovať zápal.
• Horčík uvoľňuje svalové napätie, znižuje únavu a pomáha regulovať imunitné reakcie.
• Omega-3 mastné kyseliny majú silné protizápalové účinky a môžu pomôcť pri ochoreniach, ako je reumatoidná artritída či Crohnova choroba.

Dostatok týchto živín v strave alebo vo forme kvalitných výživových doplnkov môže znížiť frekvenciu vzplanutí, podporiť regeneráciu organizmu a zlepšiť celkovú vitalitu pacienta.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Autoimunitné ochorenia – ako sa liečia?
(2) Incidence, prevalence, and co-occurrence of autoimmune disorders over time and by age, sex, and socioeconomic status: a population-based cohort study of 22 million individuals in the UK
(3) I Have Psoriasis. Will My Children Have It Too?
(4) Genetics of Diabetes
(5) Risk factors in familial forms of celiac disease
(6) How to Tackle the Relationship between Autoimmune Diseases and Diet: Well Begun Is Half-Done
(7) The role of infections in autoimmune disease
(8) Can You Get Celiac Disease From Eating Too Much Gluten?
(9) Ultra-processed foods and food additives in gut health and disease
(10) Autoimmune Disease Symptoms
(11) Excitable dynamics of flares and relapses in autoimmune diseases
(12) Long-Term Toxicity of Immunosuppressive Therapy
(13) Biologická liečba: prínos a riziká, etické aspekty
(14) Addisonova choroba – WikiSkripta
(15) Type 1 Diabetes Through the Life Span: A Position Statement of the American Diabetes Association
(16) Lupus
(17) Multiple Sclerosis: Progress, but No Cure
(18) Ulcerative colitis