Detská imunita sa buduje postupne. Môžeme jej však pomôcť

Kýchanie, kašeľ, tečúci nos. Rodičom sa môže zdať, že ich deti niekedy idú z choroby do choroby a občas to tak aj naozaj je. Detský imunitný systém totiž ešte nie je plne vyvinutý, a tak ho vírusy a mikroorganizmy napádajú častejšie a jednoduchšie. Kolobeh chorôb sa zvykne rozbehnúť najmä po príchode do jaslí, škôlky či školy, kde je vyššia koncentrácia detí na relatívne malom priestore.

Za normálnych podmienok nie je dôvod na poplach. Práve takýmto spôsobom sa prirodzená obranyschopnosť zoceľuje a učí bojovať s patogénmi priamo „na fronte”. Pre rodiča ani dieťa to nie je nič príjemné.

„Požičaná” imunita od matky 

Krátko po narodení deti ešte nemajú plne fungujúci imunitný systém, čo však neznamená, že sú vydané patogénom na milosť. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Od príchodu na svet si dieťa formuje vlastnú imunitu, hoci tento proces nejaký čas trvá. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14 a 17 rokom. ⁽¹⁾

V prvých týždňoch a mesiacoch života si však dieťa imunitu v podstate „požičiava” od matky, hovoríme o takzvanej pasívnej imunite. Prijaté protilátky plnia svoju úlohu a chránia ho pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si začína budovať samostatný obranný systém.

Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému.

Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Dieťa môže na svet prísť o niečo zraniteľnejšie a náchylnejšie na vznik rôznych chronických ochorení, napríklad astmy. ⁽²⁾ Aj u takýchto novorodencov však postupne dochádza k vývinu vlastnej imunity, najmä vďaka materskému mlieku, ktoré je bohatým zdrojom protilátok. Dojčenie je prospešné ako pre matku, tak pre dieťa a v ranom detstve predstavuje jednoznačne najlepší zdroj výživy.

Čo ovplyvňuje detskú imunitu?

Okrem prenosu črevnej mikroflóry a materského mlieka sú pri formovaní detskej imunity dôležité aj ďalšie faktory. Významnú úlohu hrá spánok. Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu. To, ako dlho by malo dieťa spať, sa líši podľa veku:

• novorodenci do 1 roka – 12 až 17 hodín;
• batoľatá do 2 rokov – 11 až 14 hodín;
• predškoláci vo veku 3 až 5 rokov – 10 až 13 hodín;
• školáci vo veku 6 až 13 rokov – 9 až 12 hodín,
• starší školáci od 14 do 17 rokov – 8 až 10 hodín. ⁽³⁾

Dôležitá je aj čistota prostredia, v ktorom dieťa rastie. V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo. ⁽¹⁾

Netreba zabúdať ani na stres, najmä ten dlhodobý. Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. ⁽⁴⁾

Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi – všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.

Strava a vitamíny pre deti na imunitu

To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch.

„Mikrobióm prechádza najvýraznejšími zmenami v detstve a starobe. Jeho vývoj začína bezprostredne po pôrode a závisí od spôsobu pôrodu, výživy novorodenca a od okolitého prostredia. Zásadný zlom nastáva po ukončení dojčenia, keď sa v súvislosti so zmenou stravy začne podobať na črevnú flóru dospelých,“ hovorí MUDr. Iveta Čierna, PhD., detská gastroenterologička v DFNsP a hlavná odborníčka MZ SR pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu.

Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách. ⁽⁶⁾

Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.

„Kontrolovaná štúdia skúmajúca účinky diéty na mikrobióm ukázala, že zloženie črevnej mikroflóry sa dramaticky mení zvýšeným obsahom tukov v strave a znížením obsahu vlákniny,“ vysvetľuje MUDr. Iveta Čierna, PhD., detská gastroenterologička. ⁽⁵⁾

V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami.

Vitamín C podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky. ⁽⁷⁾

Prečítajte si: Vitamín C pre deti: Aj vo výžive najmenších má nezastupiteľné miesto

Vitamín D nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody. ⁽⁸⁾

Zinok je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach. ⁽⁹⁾

Selén sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža. ⁽¹⁰⁾

GS Céčko želatínky, 50 ks

• Novinka

Vitamín C -17%

7,49€ 6,19€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Imunostim JUNIOR, 20 tabliet

Imunita

5,99€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Probiotic Strong, 60 + 20 kapsúl

• Novinka

Laktobacily

14,49€ Na sklade

Pridať do košíka

Ako na detskú imunitu vplýva kolektív?

Mnoho detí si zo škôlky či školy donesie domov okrem zážitkov a známok aj chorobu. Stačí, že spolužiak vo vedľajšej lavici kýcha a nakazená môže skončiť polovica triedy.

Práve predškolský a školský vek je časom, kedy je detská imunita vystavená poriadnej záťažovej skúške. Stretáva sa s novými druhmi patogénov, s ktorými v domácom prostredí ešte nemala skúsenosť. Po nástupe do jaslí, škôlky či školy si rodičia môžu všimnúť, že ich dieťa je častejšie choré.

Ide však o prirodzenú súčasť budovania imunity. Obranyschopnosť potrebuje priamy kontakt s patogénmi, aby ich lepšie rozoznávala a neskôr aj neutralizovala. To sa však nezaobíde bez boľavého hrdla, nádchy či prechladnutia. Ak si dieťa domov donesie respiračné ochorenie, je nevyhnutné zmierňovať príznaky a postupovať v súlade s odporúčaním lekára.

Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa – alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. ⁽¹¹⁾

Odborník na základe krvných a ďalších laboratórnych testov určí, či má dieťa poruchu imunitného systému a nastaví potrebnú liečbu, aby nedochádzalo k dlhodobému vyčerpávaniu organizmu.

Riešením vždy nie sú ani antibiotiká. Jednak zaberajú iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri bežných vírusových respiračných ochoreniach. Pri nadmernom užívaní však môže mať dieťa v budúcnosti problém s ich účinnosťou. Upozorňuje na to aj Štátny ústav kontroly liečiv. Nesprávne užívanie antibiotík urýchľuje proces odolnosti bakteriálnych druhov voči liečbe. ⁽¹²⁾

Keď sa teda dieťa nabudúce vráti zo školy s boľavým hrdlom a zvýšenou teplotou, pristupujte k situácii s rozvahou. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o prirodzenú reakciu imunitného systému. Nasaďte liečbu, dbajte na príjem vitamínu C a zinku, poraďte sa s lekárom a postupujte v súlade s jeho inštrukciami.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Evolution of the immune system in humans from infancy to old age
(2) The Hidden Reason Children Born by C-Section Are More Likely to Develop Asthma
(3) Kids and Sleep
(4) Psychological stress in children may alter the immune response
(5) Zloženie črevnej mikroflóry ovplyvňuje procesy v celom organizme
(6) 11 Probiotic Foods That Are Super Healthy
(7) Vitamin C and Immune Function
(8) Vitamin D’s Effect on Immune Function
(9) Zinc in Human Health: Effect of Zinc on Immune Cells
(10) The Role of Selenium in Inflammation and Immunity: From Molecular Mechanisms to Therapeutic Opportunities
(11) Detská imunita: ako zvýšite odolnosť detí voči chorobám?
(12) Antibiotická rezistencia: čo môžem urobiť?