Prečo dieťa chodí zo škôlky či zo školy často choré? Dôvodov je viacero

Všimli ste si, že vaše dieťa je po nástupe do jaslí, škôlky či školy častejšie choré? Nie ste v tom sami. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní – vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.

Imunitný systém potrebuje čas na vývoj

Prirodzenú obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny.

Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším. Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe – keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou. ⁽¹⁾

Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať.

Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu – spravidla v jasliach či škôlke – jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať.

Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces. ⁽²⁾

Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2–4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.

Prečítajte si: Detská imunita sa buduje postupne. Môžeme jej však pomôcť

Budovanie detskej imunity ovplyvňujú i návyky a prostredie

Samozrejme, nejde iba o vonkajšie podnety. Úprimne, kto z nás v detskom veku prísne dodržiaval hygienické návyky a prevenciu? Deti sú prirodzene kontaktné – pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií.

Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.

Aj pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.

Budovanie imunity je však aj zodpovednosťou rodičov.

„Majú k dispozícií viaceré možnosti. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované – dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine. Široká téma je pestrá a racionálna strava,” prízvukuje detský lekár MUDr. Jozef Serafín. ⁽³⁾

V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých – vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.

Prečítajte si: Vitamíny pre deti pre zdravý rast aj imunitu. Aké je optimálne dávkovanie?

Dôležité je dbať aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45–55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov.

Významnú úlohu zohráva aj fyziológia. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6–7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu.

V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie. ⁽⁴⁾

GS Imunostim JUNIOR, 20 pastiliek

• Novinka

Imunita

8,75€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Céčko želatínky, 50 ks

Vitamín C

6,99€ Na sklade

Pridať do košíka

Cemio Lízanky Vitamín C malina, 6 lízaniek

Imunita

3,59€ Na sklade

Pridať do košíka

Kedy spozornieť a venovať pozornosť imunite dieťaťa?

Ak má dieťa do veku 5 rokov 6–8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.

„Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” približuje imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová. ⁽⁵⁾

Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.

Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:

• závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
• dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7–10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
• infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
• dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
• vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.

Klasický detský „soplík“, zvýšená teplota či kašeľ sú prirodzenou súčasťou detského veku a budovania imunity. Hoci radosť rodičom neprinesú, môže ich upokojiť vedomie, že ide o prospešný proces, ktorý pomáha posilniť obranyschopnosť organizmu. Napriek tomu je ostražitosť na mieste. Sledujte celkový zdravotný stav svojho dieťaťa a ak máte podozrenie na závažnejší problém, neváhajte okamžite kontaktovať pediatra.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Imunológia
(2) The constant cold: Why kids are always sick and what to do about it
(3) Ako posilniť detskú imunitu a čo robiť s deťmi doma? Radí detský lekár z kežmarskej nemocnice
(4) Prečo sú malé deti tak často choré?
(5) Prečo je vaše dieťa stále choré?