Nenahraditeľná tekutina: spoznajte, čo sa skrýva za procesom tvorby krvi

Hoci niektorí majú strach už pri letmom pohľade na ňu, krv je fascinujúca a životodarná tekutina, ktorá sa dostáva do každého centimetra tela. Tvorí približne 7 % z celkovej hmotnosti, v prepočte na množstvo je to priemerne 5,6 litra u mužov a 4,5 litra u žien. Novorodenec po narodení má v sebe objem krvi približne ako jedna šálka.

Rohovka je jediným miestom v ľudskom tele, kde sa krv nenachádza, pretože je schopná získať kyslík priamo zo vzduchu. ⁽¹⁾

Moderná medicína už vytvorila náhrady za orgány či kĺby, ale zatiaľ neexistuje nič, čo by dokázalo nahradiť krv. Záchrana mnohých životov je preto závislá od darcov krvi.

Poďme sa pozrieť bližšie na to, z akých častíc sa skladá vzácna červená tekutina, ktorá nám koluje v žilách a tepnách, akú úlohu plnia a čo môže spôsobiť narušenie ich normálnej hladiny.

GS Železo pre krvotvorbu, 90 tabliet

• Na 3 mesiace

Tvorba krvi

7,90€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Vitamín C 1000 so šípkami, 100 + 20 tabliet

• Na 4 mesiace

Vitamín C

9,89€ Na sklade

Pridať do košíka

Cemio B-Komplex Forte, 100 tabliet

• Novinka

Imunita

7,19€ Na sklade

Pridať do košíka

Štyri základné zložky krvi

Či už preventívne, alebo v rámci vyšetrení pri podozrení na ochorenie, každý má už skúsenosť s odberom krvi.

Skladá sa zo štyroch základných zložiek, ktoré tvoria ďalšie menšie časti.

Krvná plazma

Tekutá zložka krvi so žltkastou farbou je zmesou vody, cukru, tuku, bielkovín a solí. Tvorí asi 55 % objemu krvi. Jej hlavná funkcia je transport krviniek, živín, proteínov krvného zrážania, vitamínov, minerálov, enzýmov, hormónov a ďalších chemických látok do všetkých častí tela. Slúži tiež na prenos odpadových látok bunkového metabolizmu, pomáha udržiavať rovnováhu vnútorného prostredia a pH v tele.

Vzácne plazmové proteíny sa používajú na výrobu liekov, bez ktorých by ľudia s poruchami zrážania krvi nemohli žiť. ⁽²⁾

Červené krvinky (erytrocyty)

Po plazme sú v krvi najviac zastúpené červené krvinky, ktoré tvoria asi 40-45 % jej objemu. Červené krvinky predstavujú až ¼ z celkového počtu buniek v ľudskom tele. ⁽¹⁾ Krv má typickú farbu práve pre veľký počet červených krviniek, ktoré ju získavajú zo špeciálneho proteínu nazývaného hemoglobín. ⁽²⁾

Červené krvinky sú zodpovedné za prenos kyslíka z pľúc do zvyšku tela a potom návrat oxidu uhličitého z tela do pľúc, aby mohol byť vydýchnutý. Tomu je prispôsobená aj ich štruktúra. Nemajú jadro, aby boli flexibilnejšie pri transporte kyslíka aj do tých najmenších ciev. Na druhej strane, práve to ovplyvňuje ich životnosť. Červená krvinka prežije v priemere len 120 dní.

Biele krvinky (leukocyty)

Biele krvinky tvoria približne 1 % krvi, no i keď je ich málo, sú to práve ony, ktoré chránia telo pred infekciami.

Poznáme niekoľko typov bielych krviniek:

• monocyty – majú najdlhšiu životnosť,
• neutrofily – predstavujú 55 – 70 % celkového počtu bielych krviniek, pri objavení patogénu reagujú ako prvé, ich životnosť je však menej ako deň, preto musia neustále vznikať nové,
• lymfocyty – vytvárajú protilátky na ochranu proti vírusom, baktériám a iným patogénom,
• eozinofily – zapájajú sa do boja proti parazitom a v alergických reakciách,
• bazofily – najmenej zastúpené biele krvinky fungujú ako alarm, keď sa v krvi objavia parazitické látky, sú tiež zodpovedné za reakcie na alergény. ⁽³⁾

Krvné doštičky (trombocyty)

Tieto fragmenty buniek napomáhajú procesu zrážania krvi (koagulácii) a zastaveniu krvácania. Ak je poškodená stena cievy, krvné doštičky sa zhlukujú v mieste poškodenia a vytvárajú platformu, na ktorej sa vznikne tzv. trombus, krvná zrazenina. Funguje ako zátka a zabráni krvácaniu. Na jeho mieste sa postupne vytvorí nové tkanivo.

Krvná zrazenina môže cievu zúžiť alebo úplne uzatvoriť. Ak je trombus na stene tepny, postihnutá časť tela nie je dostatočne dokrvená. Pri žilovom trombuse zasa krv nemôže dostatočne odtekať a vzniká opuch. ⁽⁴⁾ Zvýšený počet krvných doštičiek môže spôsobiť zbytočné zrážanie krvi a vznik krvných zrazenín. Naopak, pri nízkom počte hrozí rozsiahle krvácanie.

Kde v tele sa tvorí krv?

Krvotvorba (hematopoéza) prebieha v špecifických krvotvorných orgánoch, najmä v kostnej dreni, lymfatických tkanivách a uzlinách a ďalších orgánoch.

V kostnej dreni vzniká asi všetkých 95 % krviniek. Kostná dreň je mäkké, hubovité tkanivo v strede kostí. Väčšina kostnej drene dospelého človeka sa nachádza v panvových kostiach, hrudnej kosti a v chrbtových kostiach. Vznikajú v nej všetky červené krvinky, krvné doštičky a 60-70 % bielych krviniek (bazofily, eozinofily a neutrofily).

Lymfatické tkanivá (najmä týmus a slezina) s lymfatickými uzlinami produkujú lymfocyty. V tkanivách sleziny, pečene, lymfatických uzlinách a iných orgánoch sa tvoria monocyty. ⁽⁵⁾

Celý proces krvotvorby si môžeme predstaviť ako reťazec, ktorý sa postupne rozvetvuje:

1. Na začiatku sú kmeňové bunky, ktoré vzniknú v kostnej dreni ako prvá fáza tvorby všetkých zložiek krvi.

2. Z kmeňovej bunky sa vyvíjajú červené i biele krvinky a krvné doštičky, pričom potrebujú určitý čas na to, aby dozreli. Takéto nezrelé krvinky sa nazývajú blasty.

3. Niektoré blasty zostávajú v dreni, aby dozreli. Iné cestujú do ďalších častí tela, aby sa z nich vyvinuli zrelé fungujúce krvinky. ⁽⁶⁾

Ako pomôcť krvotvorbe?

Kľúčovým elementom pre tvorbu krvi je železo. Až 70 % zásob železa sa nachádza v hemoglobíne v krvi a myoglobíne v svalových bunkách. Asi 5 % obsahujú proteíny, ktoré sa zapájajú do rôznych procesov v tele, a 25 % je uložených v bunkách a krvi ako feritín. Prebytočné zásoby železa telo ukladá v pečeni, ktorá sa stará o udržiavanie rovnováhy železa v organizme. ⁽⁷⁾

Priemerný dospelý muž má v tele zásoby asi 1 000 mg železa, čo je dosť na tri roky, zatiaľ čo dospelé ženy majú v priemere len asi 300 mg, čo stačí na šesť mesiacov. Pri nedostatočnom príjme železa ho telo získava zo zásob. Problém je, keď sa zásoby vyčerpajú a zníži sa hladina hemoglobínu v krvi až na hodnoty, kedy hovoríme o anémii (chudokrvnosti). Vtedy je optimálny proces prenosu kyslíka narušený a tkanivá i orgány sú nedostatočne okysličené.

Pri každom darovaní krvi stratí darca približne 200 až 250 mg železa. Počas tehotenstva a krvácaním počas pôrodu a po pôrode je strata železa v priemere 740 mg. Dojčenie zvyšuje potrebu železa asi o 0,5 až 1 mg denne. ⁽⁸⁾

Spolu s železom tvorbu krvi podporuje dostatočný príjem kyseliny listovej, vitamínu A, medi, vitamínu B12 a nepriamo vitamínu C, ktorý podporuje vstrebávanie železa.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Blood Facts
(2) Blood basics
(3) What are white blood cells?
(4) Thrombosis
(5) Blood cell formation
(6) The bone marrow and blood formation
(7) Iron homeostasis in the liver
(8) Hemoglobin and Functions of Iron