Migrény: Čo je ich najčastejším spúšťačom?

Ostrá a pulzujúca bolesť v hlave nemusí vždy naznačovať, že máte migrénu. Niekedy ide len o klasickú bolesť, ktorá rýchlo pominie a veľmi dlho sa znova neobjaví. Na druhej strane, ak sa spúšťa spontánne a stretávate sa s ňou čoraz častejšie, s veľkou pravdepodobnosťou pôjde práve o problém s názvom migréna. Namiesto toho, aby ste hľadali riešenia, ako ju tlmiť, zistite, čo je vlastne jej spúšťačom.

Čo je migréna?

Migréna nie je len bolesť hlavy. Ide o neurologické ochorenie, pri ktorom mozog spracúva podnety inak než u ľudí bez migrény. Nervový systém je nastavený na vyššiu citlivosť a rýchlejšie reaguje na zmeny v okolí aj v tele. ⁽¹⁾

Mozog človeka s migrénou intenzívnejšie vníma svetlo, zvuk, pachy či telesné signály. To, čo inému prejde bez povšimnutia, môže u migrénika spustiť celý reťazec reakcií. Preto je typická precitlivenosť na jasné svetlo, hluk, výrazné vône alebo rýchle zmeny režimu, ako je vynechaný spánok, preskočené jedlo či náhly stres.

Migréna zároveň súvisí s poruchou regulácie nervových dráh a ciev v mozgu. Nejde o jeden konkrétny „pokazený bod“, ale o celý systém, ktorý reaguje prehnane. Keď sa k tomu pridá niekoľko spúšťačov naraz, mozog sa dostane do stavu preťaženia a výsledkom je záchvat.

Migrénu môžu mať ženy aj muži. Spravidla však postihuje práve ženy, ktoré ňou, podľa viacerých štatistík trpia trikrát viac. ⁽²⁾ Dôvodom sú hormonálne zmeny a u mnohých má jasný vzorec, ktorý sa opakuje tesne pred menštruáciou alebo počas nej. Ide o tzv. menštruačnú migrénu, ktorá súvisí s poklesom estrogénu, a ovplyvňuje nervový systém aj reguláciu ciev v mozgu. Záchvat môže spustiť aj u žien, ktoré mimo tohto obdobia migrénu vôbec nemajú. ⁽³⁾

Migrénu môže zhoršiť aj perimenopauza. Hladiny estrogénu nekolíšu len raz mesačne, ale chaotickejšie a nepredvídateľnejšie. Záchvaty môžu byť častejšie, dlhšie a menej predvídateľné než predtým. Po prechode do menopauzy sa situácia často mení. U niektorých žien migrény výrazne ustúpia alebo úplne vymiznú, u iných pretrvávajú, no majú miernejší priebeh. 

Dôležité je pochopiť, že migréna nevzniká preto, že by bol človek menej odolný. Naopak, ide o vrodenú alebo získanú citlivosť nervového systému, čo vysvetľuje, prečo migrénu nemožno „vydržať“ ani ignorovať.

Nie každá bolesť hlavy je migréna

Migrény nie sú krátkodobou záležitosťou. Človeka vedia vyradiť z prevádzky na niekoľko hodín či dokonca dní. Najväčším problémom väčšiny pacientov je ich identifikácia. Migréna je jeden z viacerých typov bolestí hlavy a práve ich zamieňanie robí mnohým ľuďom problém. ⁽⁴⁾

Najčastejšie sa zamieňa s tenznou bolesťou hlavy. Prejavuje sa skôr ako tlak alebo zvieranie, často na oboch stranách hlavy alebo v oblasti zátylku. Býva spojená so stresom, napätím v krku a ramenách, dlhým sedením alebo psychickým vypätím. Na rozdiel od migrény nebýva pulzujúca, nezhoršuje sa pri pohybe a zvyčajne ju nesprevádza nevoľnosť či precitlivenosť na svetlo a zvuky.

Bolesť hlavy vychádzajúca z krčnej chrbtice sa objavuje po dlhom sedení, práci pri počítači alebo v dôsledku zlého držania tela. Často sa šíri zo šije smerom k hlave a zhoršuje sa pri určitých pohyboch krku. Aj keď môže byť nepríjemná, jej mechanizmus je iný než pri migréne.

Migréna sa od týchto bolestí líši viacerými znakmi.

• Typická je pulzujúca, často jednostranná bolesť, ktorá sa zhoršuje pri fyzickej aktivite. 
• Pridružuje sa nevoľnosť, citlivosť na svetlo, hluk či pachy a niekedy aj poruchy videnia. 
• Migréna človeka doslova vyradí z bežného fungovania a núti ho vyhľadať ticho, tmu a pokoj.

Dve podoby migrény

Migréna má dve podoby, a to:

• migréna s aurou,
• migréna bez aury.

Migrénu s aurou má približne 20 % pacientov. Tí, tesne pred jej začiatkom, vidia záblesky svetla. Následne po nich nastupuje intenzívna bolesť.

Migréna bez aury sa objavuje u približne 80 % pacientov. Je presným opakom migrény s aurou. Nemá žiadne sprievodné príznaky, ktoré by naznačovali, že sa máte pripraviť na silnú a ostrú bolesť. ⁽⁴⁾

Aké fázy má migréna? 

Migréna sa nezačína bolesťou, hoci práve tá je jej najviditeľnejšou časťou. Prebieha v niekoľkých fázach a u mnohých ľudí sa prvé signály objavujú už hodiny alebo dokonca deň pred záchvatom.

Prodromálna fáza je akýmsi varovaním. Objavuje sa ešte pred bolesťou a často ju ľudia spätne spoznajú až vtedy, keď si začnú všímať opakovanie. Typická je nevysvetliteľná únava, podráždenosť, zhoršená koncentrácia, zmeny nálady alebo zvýšená chuť na sladké. Niektorí pociťujú napätie v šiji, zívanie alebo pocit, že „niečo nie je v poriadku“. V tejto fáze sa už v mozgu rozbiehajú procesy, ktoré môžu viesť k záchvatu.

U časti ľudí nasleduje aura, ktorá sa prejavuje najmä zrakovými poruchami, napríklad zábleskami svetla, cikcak čiarami, rozmazaným videním alebo výpadkami zorného poľa. Môžu sa objaviť aj poruchy reči, brnenie v končatinách či pocit slabosti. Aura zvyčajne trvá niekoľko minút až hodinu a u väčšiny ľudí po nej nasleduje samotná bolesť.

Bolesť hlavy pozná každý, kto migrénu zažil. Pulzujúca, často jednostranná bolesť sa zhoršuje pri pohybe. Pridružuje sa nevoľnosť, citlivosť na svetlo, zvuk či pachy. V tejto fáze už býva fungovanie výrazne obmedzené.

Menej známa je postdromálna fáza, teda obdobie po odznení bolesti. Človek sa môže cítiť vyčerpaný, „prázdny“, mať problém so sústredením alebo pocit, akoby prešiel ťažkým tréningom. Táto fáza môže trvať niekoľko hodín až celý deň a často sa podceňuje, hoci organizmus v nej stále regeneruje. ⁽⁵⁾

Čo spúšťa migrény?

Spúšťačov migrény je hneď niekoľko. Ak ňou trpíte, mali by ste o nich vedieť. Veľmi jednoducho sa dokážete vyhnúť silným a pulzujúcim bolestiam. 

Stres

Stres sa považuje za civilizačnú chorobu 21. storočia. Niet sa však ani čomu čudovať. Spôsobuje množstvo problémov, vrátane toho, že dokáže spustiť silnú migrénu. Dlhodobé vystavenie stresu ovplyvňuje imunitný systém. Človek je stále v napätí, čo sa odráža na fyzickej i mentálnej kondícii. Migrény sa zbavíte len vtedy, keď sa upokojíte a nebudete sa stresovať. Znie to náročne, no ak to nespravíte, budete sa musieť naučiť žiť s výraznými bolesťami hlavy.

Nedostatok spánku

Spánok je základnou ľudskou potrebou. Na to, aby ste si oddýchli, potrebujete spať minimálne 7 – 8 hodín denne. Prerušovaný, krátky a plytký spánok spôsobuje to, že sa nestihnete zregenerovať a ste náchylnejší na vznik migrény. Nehovoriac o tom, že aj v tomto prípade si oslabujete imunitu a spôsobujete rôzne ďalšie komplikácie.

Hormóny

Hormóny majú veľký vplyv na to, či vás hlava bolí alebo nie. Najviac ovplyvňujú ženy, a to hlavne v období pred menštruáciou alebo počas nej. Niekedy sa objavujú aj v tehotenstve.

Na migrény si však musia dávať pozor aj muži. Ak sa o seba nedostatočne starajú, nedoprajú si dostatok spánku a majú veľa stresu, môžu nimi trpieť aj oni.

Alkohol a kofeín

Ďalšou skupinou spúšťačov sú nesprávne nápoje. Presnejšie ide o alkohol a kofeín. Z prvej skupiny robí problém červené víno. Vo všeobecnosti ale platí, že všetok alkohol vo vysokej miere dokáže spustiť bolesť.

Kofeín dokáže niektorým ľuďom bolesť hlavy zmierniť alebo dokonca záchvat zastaviť, pretože mierne sťahuje cievy. U iných však funguje presne opačne a migrénu spúšťa, najmä ak sa pije nepravidelne alebo vo väčšom množstve. Rozhodujúci však nie je kofeín, ale náhle zvýšenie alebo naopak jeho vynechanie.

Jedlo a potraviny

Najhoršie sú priemyselne spracované potraviny plné konzervantov a umelých prísad. Nejedzte príliš veľa čokolády, zrejúce syry, aromatické jedlá a nakladané potraviny. Ak sa chcete vyhnúť migréne, je dobré zvoliť čerstvé ovocie a zeleninu. Vyberajte si tiež čerstvé mäso a ryby. 

U mnohých ľudí nemusí byť problém jedlo, ale spôsob, akým jedia. Jedným z najčastejších spúšťačov je vynechané jedlo alebo dlhé prestávky medzi jedlami. Migrénový mozog citlivo reaguje na výkyvy a nepravidelnosť. Keď hladina cukru v krvi prudko klesne, mozog sa dostáva do stresu. Nejde o to, že by telo „hladovalo“, ale o to, že nervový systém nezvláda náhle výkyvy energie.

Svetlo

Veľký prísun umelého alebo prirodzeného svetla dokáže spôsobiť migrénu. A to hlavne vtedy, ak sa presúvate z príliš tmavej, do príliš osvetlenej miestnosti. Alebo keď ste veľmi dlho pri blikajúcej žiarovke.

Migréna zväčša vzniká kombináciou viacerých faktorov a to, čo jednému človeku nerobí žiadny problém, môže u iného vyvolať silný záchvat.

Preto treba sledovať vlastné vzorce, nie len všeobecné odporúčania. Migréna sa často nespustí okamžite po jednom podnete, ale po ich nahromadení. Napríklad deň s vysokým stresom, nedostatkom spánku a vynechaným jedlom môže byť pre organizmus poslednou kvapkou, hoci každý z týchto faktorov by samostatne problém nespôsobil.

Pomôcť môže jednoduchý denník migrény a zapísanie pár poznámok:

• kedy bolesť začala,
• čo jej predchádzalo (spánok, jedlo, stres, fyzická záťaž),
• ako silná bola a ako dlho trvala,
• čo pomohlo a čo nie. ⁽⁶⁾

Už po niekoľkých týždňoch sa môžu objaviť opakujúce sa vzorce. 

Dá sa migréna vyliečiť?

Migrénu nie je možné odstrániť jedným zásahom. Dá sa s ňou však pracovať tak, aby sa objavovala menej často a mala miernejší priebeh. V akútnej fáze môžu priniesť úľavu lieky proti bolesti, ticho, tma alebo studené obklady. Z dlhodobého hľadiska však zvyčajne lepšie funguje pochopiť, čo migrénu spúšťa, a postupne tomu prispôsobiť svoj režim.

Veľký význam má celkové spomalenie, keď telu dovolíte uvoľniť napätie. Nervový systém človeka s migrénou reaguje citlivejšie a potrebuje viac priestoru na regeneráciu. Niekomu pomáha joga, inému pokojná chôdza na čerstvom vzduchu alebo vedomé vypnutie po náročnom dni. 

Úľavu môže priniesť aj aromaterapia, no pri migréne platí opatrnosť. Príliš výrazné vône môžu bolesť skôr zhoršiť než zmierniť. Siahnite po jemných, nenápadných vôňach a vnímajte, ako na ne reagujete. 

Migréna sa často spája aj s napätím v oblasti šije, ramien a hornej časti chrbta. Stuhnuté svaly môžu zvyšovať tlak a prispievať k rozvoju bolesti. Pravidelná masáž pomáha uvoľniť nahromadené napätie, no úžitok môže mať aj krátke premasírovanie doma, teplo alebo pár minút zameraných na uvoľnenie problematických miest.

Prevencia je lepšia ako liečba

Migréna síce nezmizne zo dňa na deň, no keď jej prestaneme len vzdorovať a začneme jej lepšie rozumieť, môžete ju dostať pod väčšiu kontrolu. Menej záchvatov, miernejší priebeh a pocit, že nad situáciou máte aspoň čiastočnú moc, robia v každodennom živote veľký rozdiel.

Zoznam použitých zdrojov:

(1) Central Sensitization in Migraine: A Narrative Review
(2) Migréna u žien
(3) Menštruačná migréna
(4) Pathophysiology of Migraine: A Disorder of Sensory Processing
(5) Migraine – Symptoms and causes
(6) Headache Diary