Stres: Strašiak, ktorého možno skrotiť

Zobraziť viac
Stres

Stres. Slovo, ktoré sa v súčasnosti skloňuje vo všetkých pádoch, ktoré plní novinové titulky a o ktorého zvládaní boli napísané desiatky, možno už stovky kníh. Hoci je známe, že chronickým stresom trpeli už ľudia vo viktoriánskom Anglicku, považuje sa za moderný fenomén. Čo presne sa za týmto pojmom skrýva? A aké reakcie spúšťa stres v našom tele?

Začnime najskôr s definíciou stresu. Psychológovia ho popisujú ako okamžitú odpoveď na externý tlak. Primerané množstvo stresu je dobré: Ľudia, ktorí nebývajú vôbec v strese, si neopakujú pred skúškami alebo neplnia termíny v práci. Vo väčšine každodenných prípadov, keď pominie vonkajší tlak, pominie aj stres. Tým pádom je najjednoduchšie sa so stresom, pokiaľ je to možné, vysporiadať jednoducho: tým, že odstránime jeho príčinu. Takže ak dokončíme náročnú úlohu v práci, pohovoríme si o problémoch v partnerskom vzťahu alebo si dáme pauzu od človeka, ktorého nemôžeme vystáť, okamžitý stres pominie. Inak je to ale so stresom chronickým a dlhodobým.

Okamžité versus oneskorené efekty Odkiaľ sa vôbec vzal mechanizmus stresu? Jeho korene môžeme hľadať hlboko v ľudskej histórii. Pravekí ľudia žili, rovnako ako všetky ostatné cicavce, v „okamžite návratovom prostredí“, čo znamená, že ich rozhodnutia mali okamžitý dopad. Keď napríklad uvideli predátora, zaplavila ich vlna úzkosti a vedeli, že musia utiecť. Alebo keď boli príliš hladní, stres ich donútil sústrediť sa na to, aby rýchlo našli niečo k jedlu. Keď zmizla hrozba, zmizol aj stres. Moderní ľudia oproti tomu žijú v „oneskorene návratovom prostredí“: Výsledky a efekty našich rozhodnutí sa môžu prejaviť až po dlhšej dobe. Napríklad odmenu za prácu dostaneme až na konci mesiaca, efekt štúdia, vďaka ktorému získame potrebnú kvalifikáciu, sa môže prejaviť až za niekoľko rokov a v prípade sporenia/nesporenia peňazí pocítime výsledky tohto rozhodnutia pokojne až za niekoľko dekád. Tým pádom stres nemá často kam odchádzať a kumuluje sa.

Teória stresu Aj keď si stres u svojich pacientov všímali lekári už v druhej polovici 19. storočia, ako medicínsky termín ho definoval maďarsko-kanadský fyziológ a endokrinológ Hans Selye (ktorý mimochodom získal lekársky titul na Univerzite Karlovej v Prahe). V 30-tych rokoch prišiel s teóriou stresu. Podľa nej je stres nešpecifickou reakciou organizmu na záťažové podnety, čo znamená, že živočíchy odpovedajú na škodlivé vplyvy (napríklad poranenie alebo infekciu) vždy rovnakou fyziologickou reakciou – vylučovaním stresových hormónov do krvi. Neskôr ďalší vedci preukázali, že stres je nielen reakciou na fyziologické impulzy, ale aj na psychickú záťaž: napríklad sťahovanie, zmenu práce alebo stratu niekoho blízkeho.

Chronický stres je nezdravý Zažil to snáď každý, kto niekedy bol na ťažkej skúške, pracovnom pohovore alebo mal hovoriť pred skupinou ľudí. Pravdepodobne sa vám potili ruky, búšilo srdce, mohli ste byť podráždení alebo mať žalúdok ako na vode. Extrémny alebo dlhodobý stres môže mať rad ďalších príznakov a dôsledkov, ktoré sú nebezpečné pre naše zdravie. Ak sme chronicky v strese, horšie spíme, máme menej energie a môžeme byť náladoví. Stres zvyšuje krvný tlak, čo môže viesť dlhodobo ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Je tiež spájaný s prejedaním, fajčením a nadmerným pitím alkoholu, čo môže viesť k ďalším zdravotným problémom. Napríklad japonskí muži, ktorí majú extrémne nadčasy v práci (50 hodín mesačne), mali väčšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky ako ich kolegovia, ktorí toľko nepracovali. Nebolo ale dokázané, či za tieto riziká mohol samotný stres alebo nedostatok pohybu, nezdravá výživa či ďalšie faktory.

Pomoc z prírody Nevešajte ale hlavu, so stresom je možné bojovať! Receptov je viacero. Krátkodobo uľaví prechádzka, počúvanie hudby alebo dychové cvičenia či masáž. Dlhodobo napríklad vyvážená strava, dostatok odpočinku a spánku a vedomie, že sa nikdy nemôžete zavďačiť všetkým. Veľkým pomocníkom sú aj bylinky, ktoré vám pomôžu proti úzkosti alebo uvoľniť sa. Už naše babičky vedeli, že na nervy najlepšie pomáha ľubovník bodkovaný a valeriána lekárska. Ľubovník tlmí strach a nervozitu a pôsobí proti pocitom nadmerného emočného napätia, valeriána má upokojujúce účinky a pomáha proti úzkosti. Oba tieto poklady z rastlinnej ríše obsahuje prípravok GS Anxiolan. Okrem toho v ňom nájdeme horčík a vitamín B6. Tieto látky prispievajú k zníženiu únavy a vyčerpania a priaznivo ovplyvňujú celý náš nervový systém. Objednať si ho môžete aj v našom e-shope.

10 spôsobov ako zatočiť so stresom

Zobraziť viac
Stres

Pozná to každý z nás. Šéf na poslednú chvíľu zvolal naliehavý meeting, autobus na letisko, v ktorom sedíte uviazol v zápche alebo rozhodca v deväťdesiatej minúte nariadil penaltu, ktorá by mohla zvrátiť výsledok zápasu vášho milovaného tímu. Búši vám srdce, potíte sa, váš žalúdok robí kotrmelce. To všetko sú príznaky stresu. Dlhodobý stres môže byť jednou z príčin celej rady vážnych zdravotných problémov: Štúdie naprieč populáciou dávajú do súvislosti chronický stres a srdcové ochorenia, diabetes alebo depresiu. Našťastie sa proti stresu môžeme brániť. Prinášame vám niekoľko tipov pre okamžitú úľavu aj dlhodobý pocit pohody.

1) Vyskúšajte dychové cvičenia Niekoľko štúdií dokázalo, že pomalé hlboké dýchanie upokojuje. Napríklad vedci z Georgie v USA nedávno skúmali vojnových veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou a zistili, že 15 minút hlbokého dýchania znižuje reaktivitu nervových buniek, ktoré sa zapájajú počas stresu.

2) Cvičenie 5-4-3-2-1 Ak máte pocit, že na vás všetko padá a že sa vám snáď musí rozletieť hlava, skúste nasledujúce jednoduché cvičenie. Uvedomte si päť vecí, ktoré vidíte, štyri veci, ktoré počujete, tri, ktoré môžete nahmatať, dve, ktoré cítite a jednu, ktorú môžete ochutnať. Hneď sa budete cítiť lepšie. 

3) Buďte aktívni Prakticky akákoľvek forma fyzickej aktivity dokáže zmierniť stres. Pohyb vám pomôže, aj keď nie ste športovec, záleží len na vás, akú aktivitu zvolíte: či už chôdzu, prácu v záhradke, jogu, beh, jazdu na bicykli, alebo napríklad vzpieranie. Šport môže mať pozitívny účinok aj na neočakávané stresujúce impulzy. Dokázala to štúdia z Marylandu z roku 2018. Dobrovoľníci, ktorí cvičili 30 minút, boli menej vydesení, keď dostali neočakávaný elektrický šok do ruky, než dobrovoľníci, ktorý necvičili.

4) Čas s vašimi najbližšími Táto rada je intuitívna. Ľudia, ktorí trávia čas so svojimi priateľmi a s tými, ktorých majú radi, sú pokojnejší a menej podliehajú stresu. Súvisí to s tým, že naši predkovia žili v tlupách – kvôli tomu sa cítime bezpečnejšie, ak je niekto nablízku. Tieto poznatky potvrdil výskum uskutočnený v roku 2003 v Zürichu: u mladých zdravých mužov bola reakcia na stresový psychologický podnet nižšia, keď predtým trávili čas v spoločnosti najlepšieho priateľa.

5) Proti stresu silou prírody Príroda poskytuje celý rad byliniek, ktoré zmierňujú napätie a pomáhajú proti stresu. Napríklad ľubovník bodkovaný sa používa v ľudovom liečiteľstve už od staroveku. Vyskytuje sa v ňom totiž komplex účinných látok (najmä hesperidín, hyperforín a flavonoidy), ktoré priaznivo ovplyvňujú prenos chemických signálov medzi nervovými bunkami v mozgu. Tlmí tak strach a nervozitu a pôsobí proti pocitom nadmerného emočného napätia. Ďalšou zaujímavou rastlinou je valeriána lekárska, ktorá obsahuje zložky zvyšujúce koncentráciu tlmivej látky GABA na nervových spojeniach v mozgu. Vďaka tomu vykazuje upokojujúce účinky a pomáha pri pocite úzkosti. Ak nemáte možnosť si valeriánu alebo ľubovník nazbierať, môžete si kúpiť účinné výživové doplnky s obsahom oboch týchto bylín. Jedným z nich je GS Anxiolan, v ktorom ešte okrem toho nájdete horčík a vitamín B6. Ten priaznivo ovplyvňuje celý náš nervový systém. Kúpite ho v našom e-shope: GS Anxiolan, 30 tabliet alebo v lekárni.

6) Zdravé jedlo pre zdravú myseľ To, čo jeme, môže mať vplyv na to, ako sa cítime, ako podliehame stresu, ako spíme alebo aj na psychické ochorenia ako je depresia. Výskumy dokazujú, že dôležitá je okrem iného dostatočná konzumácia ovocia, zeleniny a rýb. Najlepšie vraj na duševné zdravie pôsobí tzv. stredomorská diéta, ktorá je založená práve na čerstvých lokálnych surovinách a obsahuje veľa ovocia, zeleniny, rýb a morských plodov, strukovín a hydinového mäsa. Naopak vyhnúť by sme sa mali zajedaniu stresu sladkosťami alebo inými nezdravými priemyselne spracovanými potravinami.

7) Keď zvieratá pomáhajú Potvrdí vám to každý, kto má doma psa, mačku či iného zvieracieho spoločníka. Hra alebo maznanie sa s nimi dokáže účinne zatočiť so stresom. Využíva sa tiež animoterapia (alebo zooterapia), ktorá dokáže údajne u pacienta navodiť pocit pokoja a bezpečia, znižuje napätie a vraj aj krvný tlak. Najčastejšími terapeutickými zvieratami sú psy, mačky a kone, ale občas pomáhajú aj vtáky, drobné cicavce alebo hospodárske zvieratá. Ak nemáte vlastné zviera, môžete napríklad navštíviť útulok a vziať na prechádzku niektorého z tamojších chlpáčov.

8) Začnite svoj deň pobytom vonku Je jedno, či už si ráno pôjdete zabehať do lesa, dáte si kávu na lavičke v parku, alebo vystúpite z električky o pár zastávok skôr a prejdete sa zeleňou do práce. Čas v prírode pomáha uľaviť od stresu. Výskumníci z University of Essex zistili, že lepšie znášať stres pomáha dokonca aj obyčajné prezeranie snímok prírody. 

9) Nad všetkým máte kontrolu Mnoho stresujúcich situácií vzniká z pocitu frustrácie nad tým, že veci okolo seba nemôžeme ovplyvniť. Práve zistenie, že máme opäť nad situáciou kontrolu, nás potom znova upokojuje. Keď teda zažívame niečo stresujúce, je dobré pripomenúť si, že sme to stále my, kto má veci vo svojich rukách. Iba my rozhodujeme o tom, ako dlho na mieste zostaneme, o tom, čo povieme alebo čo urobíme. Aj v prípade, že skutočne nemôžeme veci okolo seba zmeniť, napríklad keď sme zaseknutí v zápche, je dobré sa zamerať na to, čo bezprostredne ovplyvniť môžeme: napríklad na výber rozhlasovej stanice v autorádiu alebo pohodlné nastavenie sedadla. 

10) Vôňou proti stresu Relax so zapálenou parfumovanou sviečkou alebo éterickým olejom môže mať obzvlášť pozitívny dopad. Uvádza sa, že sa najlepšie odpočíva napríklad s vôňou bergamotu, ylang ylang, pomaranča alebo pomarančového kvetu, ruže či levandule.